Multiplexor
Z Wikipédie
Multiplexor (angl. multiplexer, anlg. skr. mux) je elektronické zariadenie, ktoré zlučuje niekoľko signálov pre prenos jednou prenosovou trasou. Signály na konci trasy môže rozdeľovať zariadenie s opačnou funkciou, nazývané demultiplexor.
Pri najbežnejšie používanej forme multiplexingu - v čase - sa čas na jednu vzorku prenášaného signálu rozdelí na kratšie úseky a vzorky jednotlivých signálov sa prenášajú v týchto kratších úsekoch. Pre úspešnú rekonštrukciu všetkých vzoriek musí byť samozrejme demultiplexor zosynchronizovaný s multiplexorom.
[úprava] Spôsoby multiplexovania
- v čase (Time-Division Multiplex, TDM)
- s použitím rôznych frekvencií (Frequency-Division Multiplex, FDM)
- s použitím rôznych vlnových dĺžok (Wavelength-Division Multiplex, WDM)
- zakódovaním rôznymi kódmi (Code-Division Multiplex, CDM).
[úprava] Použitie multiplexorov
- v digitálnej elektronike - pozri multiplexor (digitálny)
- v analógovej elektronike
- v telekomunikačnej technike
