Novogréčtina

Z Wikipédie

Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά alebo Νεοελληνική) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti používaný Grékmi.

Nadväzuje helenistické koiné (čiastočne na starogréčtinu), aj keď od nich vykazuje veľké rozdiely, najmä vo výslovnosti. O novogréčtine hovoríme od pádu Byzantskej ríše v roku 1453.

Je dnes úradným jazykom v Grécku a na Cypre, a tým aj v Európskej únii. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk kathareusa ("čistý" jazyk, vyslovuje sa katharevusa) a "ľudový" jazyk dimotiki (vyslovuje sa dhimotiki).

[úprava] Dejiny

Po roku 1453 nastala značná turcizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk kathareusa (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave. Tzv. dimotiki je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku. Až do konca 19. storočia mala v písomnom a oficiálnom prejave prevahu kathareusa, dnes je to naopak a kathareusa postupne ustúpila do pozadia v prospech dimotiki. Novogréčtina je dnes úradný jazyk v Grécku a na Cypre.

[úprava] Delenie

Novogréčtina:

• kathareusa
• dimotiki
• geografické nárečia (považované aj za samostatné jazyky):
  • kapadóčtina
  • pontčina
  • tsakončina
  • griko (v Taliansku)
  • jevančina (nedávno vymretý jazyk gréckych Židov)