Panslavizmus

Z Wikipédie

Panslavizmus

Termínom panslavizmus je v 19. storočí možné označiť najmenej dve rozličné hnutia: ruský, slovenský a ilýrsky politický panslavizmus a Kollárov kultúrny panslavizmus. V oboch prípadoch je východiskom utopická idea integrácie slovanských národov. Idea bola utopická preto, že pre väčšinu elít slovanských národov nebola príťažlivá snaha o integračný nacionalizmus pod vládou ruského cára, ale snaha o separačný nacionalizmus a emancipáciu vlastného národa spod nadvlády Habsburgov (napríklad Česi a Slováci) alebo ruského samoderžavia (Poliaci). Predovšetkým balkánski Slovania (ale nielen oni) využívali pri procese emancipácie spod nadvlády Osmanskej a Habsburgskej ríše obidve formy nacionalizmu. Termín panslavizmus použil v Uhorsku po prvýkrát v roku 1828 zabudnutý učiteľ bratislavského evanjelického lýcea Řehoř (Gregor) Dankovský. Ale išlo iba o modernizovanú mutáciu tzv. barokového slavizmu, pomocou ktorého sa uhorskí Slovania bránili proti nemeckým a maďarským útokom na vlastnú dôstojnosť. Ján Kollár dal knihou O literárnej vzájomnosti do rúk nemeckých a maďarských nacionalistov zbraň, pomocou ktorej sa každý nacionalizmus slovanských národov označoval ako panslavistický. Štúrov nacionalizmus bol viac separačný ako integračný a poľskému nacionalizmu išlo o separáciu Poliakov od ruskej, pruskej a rakúskej nadvlády a integráciu Poliakov v obnovenom poľskom štáte. .

[úprava] Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok