Pozdišovce
Z Wikipédie
Pozdišovce | |
---|---|
Erb | Mapa |
Základné údaje | |
Kraj: | Košický |
Okres: | Michalovce |
Región: | Zemplín |
Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | m n.m. |
Rozloha: | 1805 km² |
Počet obyvateľov: | 1227 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 1 obyvateľ(ov)/km2 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 522961 |
EČV: | MI |
PSČ: | 072 01 |
Telefónna predvoľba: | |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Pozdišovce Pozdišovce 144 072 01 Pozdišovce |
Web: | pozdisovce.host.sk/ |
E-mail: | [mailto: ] |
Telefón: | |
Fax: | |
Politika | |
Starosta: | Ján Čižmárik |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Pozdišovce sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Obsah |
[úprava] Polohopis
[úprava] Časti obce
[úprava] Ulice
[úprava] Vodné toky
Riečka Duša pretekajúca východnou časťou chotára (celková dĺžka od prameňa po sútok s riekou Laborec je vyše 42 km). Potok Lipovec pretekajúci stredom obce, vlieva sa do riečky Duša.
[úprava] Vodné plochy
Vodná nádrž - rybník. Vznikla prehradením potoka Lipovec v jeho hornej časti.
[úprava] Symboly obce
Erb, znak, vlajka, ...
[úprava] História
[úprava] Politika
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
[úprava] Obyvateľstvo
[úprava] Partnerské obce
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
Pozdišovce sú známe hlavne kvôli pozdišovskej keramike.
[úprava] Divadlo
[úprava] Múzeá
[úprava] Hudba
[úprava] Stavby
[úprava] Pamiatky
Evanjelický a.v. kostol s gotickým presbytériom Kaštieľ, pôv. rodiny Sirmajovej, z roku 1648 Zbierka piesní a tancov Anny Sirmajovej, rod. Kecerovej zo 17. stor. Mlyn z prvej tretiny 19. stor.
Vzácnou stavbou je aj kaštieľ - kúria z rokov 1698-1701, v kt. dne s sídli obecný úrad
[úprava] Pomníky
V centre obce bol v roku 1996 postavený Pamätník národným dejateľom Karolovi S. B. Seredajovi, Jonášovi Záborskému a Júliusovi Barčovi-Ivanovi.
[úprava] Parky
[úprava] Šport
V roku 1934 prvé dotyky s futbalom, od 40-tych rokov účasť v krajských a okresných súťažiach. V 50-tych rokoch hokej, neskôr aj volejbal a turistika. V súčasnosti OcŠK organizuje dva turnaje s dlhodobou tradíciou, kt. sú najstaršími fut. turnajmi na Zemplíne.
[úprava] Pravidelné podujatia
Futbalový turnaj dospelých o putovnú Pozdišovskú vázu od roku 1965 - v mesiaci júl Futbalový turnaj žiakov Memoriál Mikuláša Benetina v rokoch 1982-2004 Folklórne slávnosti od roku 1992 - v mesiaci júl Futbalový turnaj dorastencov Memoriál Mikuláša Benetina od roku 2005 - v mesiaci júl Úcta k starším - stretnutie samosprávy so staršími občanmi s kultúrnym programom - v mesiaci október Mikulášska slávnosť s kultúrnym programom - v mesiaci december
[úprava] Kulinárske špeciality
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Školstvo
1362 - zmienka o farskej škole 1646/7 - protestantská škola, kt. okolo r. 1650 navštívil J. A. Komenský 1743 - zriadená vyššia škola, prvým rektorom bol Dávid Fabrici 1902 - postavená budova štátnej školy
Najznámejším učiteľom bol ev. kantor-učiteľ Karol Samuel Benjamín Seredaj, štúrovec, matičiar a zberateľ ľudových piesní. Pôsobil tu 1833-1839 a 1855-1878).
[úprava] Osobnosti
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Cena obce
[úprava] Významné osobnosti
V dedine kedysi (1835-1839) pôsobil Jonáš Záborský, život v obci a prostredie na ňom zanechali hlboký dojem a inšpirovali ho k napísaniu poviedky Dva dni v Chujave. V rokoch 1935-1942 tu ako administrátor evanjelického a.v. zboru pôsobil dramatik Július Barč-Ivan. V Pozdišovciach okrem iného napísal aj svoju známu hru Matka. V rokoch 1909-1995 sa v obci narodil a tvoril svetoznámy hrnčiar Michal Parikrupa-Šipar, ktorého výrobky obdivovali aj návštevníci viacerých Svetových výstav EXPO.
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Literatúra a zdroje
- Pozdišovské hrnčiarstvo (1959),Ester Plicková
- Pozdišovské čriepky - noviny obyvateľov obce (od r. 2000)
- Majstri hliny - osobnosti pozdišovskej hrnčiarskej dielne (2001), Ján Poprik
- Pozdišovské školy (2002), Ján Poprik
- Pozdišovce - turistický sprievodca (2003), Ján Poprik