Proton-K (nosná raketa)
Z Wikipédie
Proton (8K82) | |
---|---|
Celková dĺžka | 50 m |
Maximálne rozpätie | 7,40 m |
Vzletová hmotnosť | 595 500 kg (max.) |
Prázdna hmotnosť | 58 000 kg (vrátane užit. zaťaženia) 47 000 kg (samotná raketa) |
Počet stupňov | 3 |
1. stupeň (8S810K) | |
Dĺžka stupňa | 21,2 m |
Max. priemer stupňa | 7,40 m |
Motory | 6 × RD-253 (11D48) (u novších verzií RD-259) |
Ťah | 6 ×1750 kN |
Doba funkcie | 124 s |
Okysličovadlo | oxid dusičitý |
Palivo | asymetrický dimethylhydrazín |
2. stupeň (8S811K) | |
Dĺžka stupňa | 14 m |
Max. priemer stupňa | 4,1 m |
Motory | 3 × RD-0210 (8D411K) 1 × RD-0211 (8D412K) |
Ťah | 4 × 600 kN |
Doba funkcie | 206 s |
Okysličovadlo | oxid dusičitý |
Palivo | asymetrický dimethyhydrazin |
3. stupeň (8S812) | |
Dĺžka stupňa | 6,5 m |
Max. priemer stupňa | 4,1 m |
Motory | 1 × RD-0213 (8D48) 1 × RD-0214 (8D811) (komplet: RD-0212, 8D49) |
Ťah | 41 × 582 kN + 1 × 31 kN |
Doba funkcie | 238 s |
Okysličovadlo | oxid dusičitý |
Palivo | asymetrický dimethyhydrazin |
Proton-K (po rusky: Протон-К) je označenie základnej trojstupňovej verzie sovietskej respektíve ruskej nosnej rakety rodiny Proton, používanej na vynášanie ťažkých družíc, najmä kozmických staníc a ich modulov na nízke obežné dráhy okolo Zeme. Vyvinula ju konštrukčná kancelária OKB-52 (Опытное конструкторское бюро № 52, ОКБ-52), neskőr premenovaná na Ústrednú strojárenskú konštrukčnú kanceláriu CKBM (Centralnoje konstruktorskoje bjuro mašinostrojenija, ЦКБМ), pod vedením hlavného konštruktéra V. N. Čelomeja v rámci projektu UR-500 (universalnaja raketa, универсальная ракета УР-500) ako modifikáciu UR-200K. Sériovu výrobu zaisťuje továreň Chruničevovo štátne kozmické vedecko-výrobné stredisko (Государственный космический научно-производственный центр им. М. В.Хруничева) v Moskve. Výrobné typové označenie je 8K82K. Kódové označenie používané ministerstvom obrany USA pre tento kozmický nosič je SL-13, označenie používané štúdijnou službou amerického Kongresu (Sheldonovo označenie) je D-1.
Motory pre prvý stupeň vyvinula konštrukčná kancelária OKB-456 pod vedením V. P. Gluška (teraz NPO Energomaš, НПО Энергомаш им. академика В. П. Глушко) v meste Chimki na okraji Moskvy. Motory pre druhý a tretí stupeň sú dielom konštruktéra S. A. Kosberga z konštrukčnej kancelárie OKB-154 (teraz Konštrukčná kancelária chemickej automatizácie KBChA, Конструкторское бюро химической автоматики, КБХА) vo Voroneži. Inerciálny riadiaci systém vyvinul v Moskve vedecko-výskumný ústav NII-885 (НИИ-885 Научно-исследовательский институт № 885), riadený N. A. Piljuginom. Všechtky tri stupne používajú skladovateľné kvapalné pohonné látky, ktoré sú silno jedovaté. Preto sa doposiaľ nikdy nepoužili na vynášanie pilotovaných kozmických lodí, ale najmä pre vynášanie kozmických staníc bez ľudskej posádky na palube.
Nosné rakety tohto typu štartujú z kozmodrómu Bajkonur, kde majú k dispozícii celkom štyri rampy, a to rampy č. 23 a 24 v komplexe 81 a rampy č. 39 a 40 v komplexe 200. Prípravy rakiet na štart prebiehajú v montážnej budove MIK (montažno-ispytatělnyj korpus, монтажно-испытательный корпус МИК) v komplexe 92.
Obsah |
[úprava] Konštrukcia
Prvý stupeň tejto nosnej rakety je tvorený centrálnou valcovou nádržou na okysličovadlo s priemerom 4,1 m, okolo ktorej je symetricky rozmiestených šesť užších valcových nádrží s priemerom 1,6 m, hore koso kuželovito zakončenými. Ku dnu každej zo šiestich palivových nádrží sú pripevnené výkyvne uložené jednokomorové raketové motory typu RD-253 s uzavretým cyklom.
Druhý stupeň je valcový s priemerom 4,1 m, s integrálnymi valcovými nádržami. Horná nádrž s vypuknutým pologuľovitým dnom obsahuje palivo, dolná, oddelená spoločnou stenou od hornej nádrže, obsahuje okysličovadlo. K jej vypuknutému dnu sú vychylovatelne pripojené tri jednokomorové motory typu RD-0210 a jeden typu RD-211; ten sz líší od troch ostatných iba tým, že jeho súčasťou je plynový generátor, poskytujúci stlačený plyn pre tlakovanie nádrží s pohonnými látkami. Prvý a druhý stupeň boli spojené valcovou priehradovou medzistupňovou konštrukciou. Nad druhým stupňom bol umiestený inerciálny riadiaci systém, slúžiaci k navedeniu rakety na obežnú dráhu.
Medzi druhým a tretím stupňom je valcová plná prechodová konštrukcia, ktorá súčasne slúží ako kryt motorového priestoru tretieho stupňa a na ktorej obvode sú výkyvne uložené štyri spaľovacie komory štvorkomorového riadiaceho motoru RD-0214 tretieho stupňa. Hlavný motor tretieho stupňa, RD-0213, je nepohyblivo umiestnený v pozdĺžnej osi stupňa. Kompletný pohonný systém tvorený týmito dvoma motormi je označený ako RD-0212. Nad tretím stupňom je umiestnený inerciálny riadiaci systém, slúžiací na navedenie rakety na obežnú dráhu. Ku konštrukcii riadiaceho bloku sa pripája tzv. hlavica užitečného zaťaženia, ktorú tvorí aerodynamický kryt, v ktorom môže byť umietnené vlastné užitočné zaťaženie, prípadne doplnené ešte štvrtým urýchľovacím stupňom (štvorstupňové varianty sú opísané v samostatných heslách).
[úprava] História
Prvý štart trojstupňovej verzie Proton-K z Bajkonuru sa uskutočnil 18. augusta 1970 iba po balistickej dráhe; pri tomto štarte nebolo plánované žiadne užitočné zaťaženie na obežnú dráhu. Prvým orbitálnym štartom 2. decembra 1970 bolo vynesenie prototypu vzletového stupňa mesačného modulu T2K, utajeného pod názvom družice Kosmos 382. Na veľmi vysokú eliptickú dráhu okolo Zeme vo výške 2 464 až 5 189 sa vtedy dostalo teleso s hmotnosťou 10 380 kg. Pri ďalšom štarte 19. apríla 1971 sa na obežnú dráhu dostala prvá sovietska družicová stanica Saljut 1 a v ďalších rokoch (1973 až 1982) ešte ďalších šesť staníc radu Saljut, okrem niekoľkých ťažkých transportných modulov. V rokoch 1986 až 1990 boli rakety Proton-K použité na vynesenie základného bloku stanice Mir a piatich ďalších jej stavebných modulov.
Zatiaľ posledným využitím tohto typu nosiča bolo vypustenie dvoch modulov Medzinárodnej vesmírnej stanice; modul Zarja bol vypustený 20. novembra 1998 a modul Zvezda 12. júla 2000.
Rakety Proton-K sú tiež používané na vypustenie ťažkých družíc pre diaľkový prieskum Zeme typu Almaz.
Z 29 doposiaľ (august 2005) vypustených nosných rakiet tohto variantu 26 svoju misiu úspešne dokončilo a 3 štarty skončili haváriou.
[úprava] Pozri aj
- Proton
- Proton-K Blok D
- Proton-K Blok DM
- Proton-K Briz-M
- Proton-M Briz-M
[úprava] Externé odkazy
- Launchers: Proton family / A. Zak (po anglicky)
- Proton 8K82 / M. Wade. - Encyclopedia Astronautica (po anglicky)
- Proton-K (po rusky)
- Raketa-nositel Proton-K. - GKNPC Chruničeva