Rítus

Z Wikipédie

Rítus alebo obrad je stanovený súbor vyslovovaných slov, predpísaných gest a manipulovaných predmetov, ktoré sprostredkovávajú prítomnosť niečoho alebo niekoho (často nadprirodzených síl alebo bytostí), s ktorými treba vstúpiť do kontaktu. Ríty sa obyčajne vykonávajú podľa rituálu.

[úprava] Kresťanské ríty

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

[úprava] Kresťanské liturgiské rodiny v západnej a východnej cirkvi

• Liturgie Východu
  • Antiochijská rodina - východosýrksy typ
    • Sýrsko-chaldejský rítus - je to archaická liturgia, v ktorej sa zachovali prvky semitskej liturgie a sýrsko-aramejská reč. Je svojím štýlom blízka židovským oslavným modlitbám.
    • Sýrsko-malarabský rítus - sýrska reč a štruktúra sv. omše je chaldejská. V 20. storočí boli uskutočnené zmeny v liturgii.
    • Sýrsko-nestoriánsky rítus - kresťania vyznávajúci monofyzitizmus. Tvorca rítu pravdepodobne Išó Jahb III. okolo 7. storočie.
  • Antiochijská rodina - zapadosýrsky typ
    • Sýrsko-antiochijský rítus - pôvod v Antiochii, silne ovplyvnená gréckou a sýrksou kultúrou. Zakladateľ Jaku Bar Addai (6. storočie).
    • Maronitský rítus - maroniti sú odvodený od mnícha Mara, ktorý vytvoril vlastnú liturgiu v 5. storočí, silno ovplyvnenú Chalcedonskou kultúrou.
    • Arménsky rítus - vznik okolo 5. storočia s veľkým vplyvom jeruzalemských zvykov. Arménsku liturgiu používajú dodnes arménski mnísi zjednotení s Rímom. Zvláštnosťou je že sviatky sú vždy spájané s nedeľou, streda a piatok každého týždňa sú dňami pôsotu. Kostoly majú štvorcovú architektúru s oktogonálnou kupolou.
    • Byzantský rítus - je najdôležitejšou z tejto skupiny. Korene má v antiochijskej liturgii, silno ovplyvnená hlavne Byzantskou kultúrou s dôrazom na tradíciu. Formovala sa v období 6. - 11. stor. Definitívna podoba okolo 15. stor. na hore Athos.
  • Alexandrijská rodina
    • Koptský rítus - korene vzniku siahajú až do 1. storočia. Práve v tejto liturgii sa kryštalizoval ideál mníšskehjo života. Liturgickým jazykom je arabčina. Liturgický rok má 13. mesiacov.
    • Etiópsky rítus - je úzsko spojená s koptskou liturgiou, ale je tu badateľný vplyv z Malej Ázie a Jeruzalema. V tomto ríte sa používa dialekt arabského pôvodu tzv. geez. Etiópsky rítus má asi 220 sviatkov Pána. Členovia majú zakázane používať tzv. nečisté pokrmy.
  • Jeruzalemský rítus - táto liturgia sa dodnes používa na dvoch miestach a to na ostorve Zante 23. októbra, v deň smrti sv. Jakuba a v Jeruzaleme v nedeľu po Narodení Pána.

• Liturgie Západu (tzv. Latinský rítus)
  • Severoafrický rítus - známa zo spisov sv. Augustína, Tertuliána a Cypriána. Liturgickou rečou bola latinčina. Invázia islamu a sťahovanie národov jej zabránili v ďalšom rozvoji.
  • Rímsky rítus - je známa už v 5. storočí. Rozlišuje sa pápežská omša, omša slávená kňazom a omša slávená mimo Ríma. Je v nich jedná eucharistická modlitba s rozličnými prefáciami na rozličné príležitosti.
  • Ambroziánsky rítus - je známe v Milánskej provincii od 8. storočia. Je možné že ju založil sv. Ambróz. Neskôr ju sv. Karol Boromejský prispôsobil rímskemu rítu. Nesie v sebe prvky východnej liturgie, severoafriskej a španielskej a škótskej liurgie. Zvláštnosti: nekľakajú, kňaz sa modlí 3 modlitby pred sv. prijímaním. II. vatikánsky koncil schválil Misál a Liturgiu hodín. Niekotré prvky sa preniesli do rímskej liturgie (Hľa, tajomstvo viery, Telo Kristovo, Amen). Dodnes sa používa v Milánskej arcidiécéze a vo švajčiarsku v Lugane.
  • Galský rítus - známa v Galii a v severnej Itálii až do druhej polovice 8. storočia. Karolom Veľkým nahradená rímskou liturgiou. Existujú hypotézy že vraj pochádza od apoštola Jána. Rok sa začínal adventom. V súčasnosti používa galský rítus katolícko-pravoslávna cirkev vo Francúzsku.
  • Mozarabský rítus - alebo tzv. španielska liturgia; silný vplyv arabskej kultúry. Dodnes sa slávi v tomto ríte sv. omša v jednej kaplnke v katedrále v Tolede.
  • Keltsko-írsko-anglosaský rítus - označujeme litugriu, ktorá je známa z Britských ostovov a z Bretónska. Vznik tohto rítu ovplyvnil sv. Viktricius z Rouenu, sv. German z Aucerre, sv. Patrik, sv. Kolumbán, a sv. Augustín z Canterbury. Liturgia bola postupne romanizovaná. Niektoré prvky z Misal Stowe prevzala a dodnes používa anglikánska liturgia v Book of Common Prayer.