Slováci

Z Wikipédie

Ľudovít Štúr

Slováci sú slovanský národ, ktorý tvorí väčšinu na Slovensku a menšinu v USA, Česku, Vojvodine, Maďarsku a v niektorých ďalších krajinách (spolu asi 6 500 000 ľudí).

Obsah

1 Jazyk
2 Výskyt
3 Dejiny
- 3.1 Stredovek
4 Novovek
5 Moderné dejiny

[úprava] Jazyk

Slovenčina patrí k západoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny.

[úprava] Výskyt

Na Slovensku žije asi 4,6 miliónov Slovákov. Ďalší Slováci žijú v nasledujúcich krajinách (zoznam udáva odhady vyslanectiev a pod. a spolkov Slovákov v zahraničí na prvom mieste a oficiálne údaje krajín v rokoch 2000/2001 na druhom mieste):

USA (1 200 000 / 821 325*) [*podľa sčítania roku 1990 však bolo 1 882 915 Slovákov] - emigranti z 19.-21. stor.
Česko (350 000 / 193 190*) [*podľa sčítania roku 1991 však bolo 314 877 Slovákov] - v dôsledku migrácie v rámci bývalého Česko-Slovenska, dnes kvôli pracovným miestam
Maďarsko (110 000 / 17 693*) [*ale 68 852 osôb tvrdí, že hovoria po slovensky] - autochtónne obyvateľstvo, ale prevažne dôsledok migrácie v rámci bývalého Uhorska po vyhnaní Turkov v 18. a 19. storočí
Kanada (100 000 / 50 860) - emigranti z 19. - 21. storočia
Srbsko a Čierna Hora (60 000 / 59 021) [najmä Vojvodina ] - emigranti z 18. a 19. storočia
Poľsko(2002)(47 000 / 2 000*) [* Ústredná sčítacia komisia uznala námietku Spolku Slovákov v Poľsku pokiaľ ide o toto číslo ]- stará menšina a dôsledok posunov hraníc počas 20. stor.
Rumunsko (18 000 / 17 199)- stará menšina
Ukrajina (17 000 / 6 397) [najmä Zakarpatsko ] - stará menšina a dôsledok existencie bývalého Česko-Slovenska
Francúzsko (13 000/ n.a.)
Austrália (12 000 / n.a.) - emigranti z 20. - 21. stor.
Rakúsko (10 234 / 10 234)- emigranti z 20. - 21. stor.
Spojené kráľovstvo (10 000 / n.a.)
Chorvátsko (5 000 / 4 712) - emigranti z 18. a 19. storočia
iné krajiny

Celkový odhad počtu Slovákov v zahraničí je 2 016 000 v roku 2001 (2 660 000 v roku 1991), z čoho vyplýva, že celkovo bolo na svete v roku 2001 6 630 854 Slovákov (7 180 000 v roku 1991).

[úprava] Dejiny

[úprava] Stredovek

Priami slovanskí predkovia Slovákov podľa v súčasnosti prevládajúceho názoru prišli na územie Slovenska v rámci sťahovania národov okolo roku 500 (každopádne až po roku 471), a to asi v dvoch vlnách jednak zo severu a jednak z juhu. Tento názor sa presadil na prelome 19. a 20. storočia a podporuje ho skutočnosť, že v období od 400 pred Kr. do roku 500 po Kr. nie sú archeológovia schopní na Slovensku žiadnu archeologickú kultúru jednoznačne identifikovať ako slovanskú, a naopak väčšinou možno jednoznačne hovoriť o keltských, rímskych či germánskych nálezoch. Napriek tomu ostávajú okolnosti slovanských populačných (ne)pohybov v strednej Európe okolo roku 500 do značnej miery sporné. Menšina autorov sa domnieva, že na území dnešného Slovenska (alebo jeho častiach) žili Slovania už dávno predtým. V minulosti to tvrdil napríklad Nestor, koncom 20. storočia ruský jazykovedec najvyššieho rangu Trubačev (pravlasť Slovanov v Karpatskej kotline). Otázka príchodu predchodcov Slovákov je inak úzko spätá s otázkou pravlasti/etnogenézy Slovanov ako takých, kde dnes existuje veľmi veľa ďalších teórií. Prvé nesporné doklady o Slovanoch v tejto oblasti pochádzajú zo začiatku 6. storočia.

Slovanov na Slovensku vo včasnom stredoveku spravidla označujeme ako Slov(i)eni, v zahraničí sa zvyknú označovať buď všeobecne ako Slovania alebo už ako Slováci.

Niekedy sa hovorí o tom, že Slováci nemohli v stredoveku existovať, lebo nemali vlastný štát. Druhý extrém je, keď sa miesto o Veľkomoravskej ríši hovorí ako o Veľkoslovenskej ríši. V skutočnosti už počas stredoveku môžeme hovoriť o Slovákoch ako o jednom z etník, ktoré obývali územie Uhorska. Ako jednoznačne identifikovateľný názov pre Slovákov je z 13. stor. doložený tvar Slovienin a od 15. storočia Slovák. Či už obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva v čase Veľkej Moravy mali zvláštny názov je sporné, pretože doklady v prospech aj neprospech tohto tvrdenia chýbajú. Cudzinci Slovanov tejto oblasti v čase Veľkej Moravy každopádne označovali ako "Slovania" (vtedy slověne) alebo "Moravania" alebo "moravské ľudy". Tu treba poznamenať:

Moravania tu je označenie obyvateľov štátu Veľká Morava, prípadne vládnucej vrstvy Veľkej Moravy, určite nie etnika
V čase Veľkej Moravy sa, zdá sa, ako "Slovania" ("slověne") označovali všetci slovanskí obyvatelia Karpatskej kotliny (vrátane Slovincov a Slavóncov), pričom "slovenské" jazykové územie vtedy pokrývalo aj severnú polovicu dnešného Maďarska, časti Sedmohradska a juhovýchodnú Moravu.
Z neskoršieho obdobia stredoveku je doložené systematické označovanie Slovákov v latinských a iných textoch ako "Slovania" (na rozdiel od Česi, Poliaci, Moravania a podobne), prípadne "Nitrianski Slovania" alebo "Uhorskí Slovania"
Slováci sa vlastne dodnes označujú ako "Slovania" - slověne (porovnaj tvar: Slovenka, slovenský, Slovensko)
Podľa slovenských jazykovedcov sa jazykové odčleňovanie "slovenských" nárečí od ostatných slovanských nárečí začalo už v 6. storočí, v 8. storočí nastala druhá fáza jazykovej genézy a v 10. storočí bol proces vzniku slovenčiny definitívne ukončený.

Z týchto skutočností rôzni autori robia rôzne závery, napríklad aj záver, že sa slovo "slověne" už vtedy vzťahovalo na Slovákov. Po rozpade Veľkomoravskej ríše (zač. 10. storočia) prispela izolácia Slovákov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Uhorska od (dnešných) Moravanov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Česka, k vytvoreniu špecifickej slovenskej národnosti či národa. Z vrcholného stredoveku máme latinské písomné doklady o tom, že Slováci sami seba označovali "Slovienin". Latinské pramen ich označujú ako "Slavus" a pod. (teda "Slovan"), a to na rozdiel od "Čech", "Poliak", atď... Známe je žilinské Privilegium pro Slavis kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1381 garantujúce paritné zastúpenie Nemcov a Slovákov v mestskej rade. Od 13. storočia slovenskí mešťania dokázateľne používali v písomnej komunikácii slovenčinu, od 15. storočia, dôsledkom husitských "spanilých jázd", teda nájazdov na mestá západného Slovenska, ako aj pobytom bratríkov pod kapitanátom Jána Jiskru z Brandýsa sa na Slovensku rozširuje spisovná čeština. Množia sa listiny písané jednak česky, v mestách ale už pozmeneným jazykom - slovakizovanou češtinou. Aj kráľovská kancelária Mateja Korvína používala češtinu ako jeden z jej úradných jazykov. Môžme teda uzavrieť, že vývoj Slovákov ako samostatnej národnosti (a neskôr národa) sa začal práve počas stredoveku, najneskôr na sklonku 9. storočia, činiteľmi boli hlavne geopolitické okolnosti (začlenenie územia Slovenska do Uhorska, blízkosť Českého kráľovstva, konfrontácia s nemeckým etnikom v mestách). Spravidla sa uvádza, že o Slovákoch môžeme hovoriť najneskôr od roku 1000.