Subatomárna častica
Z Wikipédie
Subatomárne častice sú najmenšie známe ďalej nedeliteľné častice, z ktorých je zložená hmota a energia.
[úprava] Historická predstava
V prvých desaťročiach 20. storočia fyzici postupne zistili, že atómy nepredstavujú najmenšiu nedeliteľnú čiasočku hmoty ako sa očakávalo už od dôb starých Grékov. Mnohé experimenty (napriklad pokusy Ernsta Rutherforda) postupne viedli k myšlienke, že aj atóm má vnútornú štruktúru, čiže - inými slovami povedane - tiež sa z niečoho skladá.
Vtedajšia predstava bola taká, že atóm má rozmery asi 1 × 10−10 m. Hlboko vo vnútri atómu sa nachádza jeho jadro s rozmermi 1 × 10−15 m a vo zvyšnom voľnom priestore sa pohybuju subatomárne častice - elektróny. Očakávalo sa, že jadro nesie kladný elektrický náboj a rovnako veľky záporný naboj predstavujú práve elektróny. Čiže navonok sa atóm prejavuje ako elektricky neutrálny.
Pokiaľ ide o jadro, predpokladalo sa, že sa skladá z dvoch dalších subatomárných častíc:
Protón i neutrón sú častice asi 1 800 krát hmotnejšie než elektrón, pričom protón ma elektrický náboj rovnako veľký ako elektrón ibaže kladný a neutrón je z elektrického hľadiska neutrálny.
V tých dobách sa zdalo, že pomocou kombinovania týchto troch subatomárnych častic možno objasniť ako funguje atóm a tiež to, prečo jestvuje veľke množstvo atómov a ich izotopov. Avšak v priebehu dalších desaťročí fyzici postupne objavovali ďalšie a ďalšie subjadrové častice. Niektoré z nich zapadali do predstáv o štruktúre atómu, niektoré sa však zdali ako nadbytočné.
[úprava] Moderná predstava
V 60-tych rokoch 20. storočia fyzici spoznali niekoľko stovák subatomárných častíc. Znamenalo to, že počiatočný sen vysvetliť rôznosť sveta atómov pomocou niekoľkých subatomárnych častíc sa rozplynul. V priebehu nasledujúcich rokov sa fyzikovi Murray Gell-Mannovi podarilo navrhnúť novú systematiku subatomárných častíc. Jeho nápad spočíval v tom, že do teorie zaviedol šesť nových častic nazvaných kvarky. V tejto dodnes platnej teórii sa celý fyzikálny svet da vysvetliť pomocou 6 kvarkov, 6 leptónov (častíce podobného druhu ako elektrón) a vzájomných fyzikálnych pôsobení medzi nimi.
[úprava] Fyzikálne pôsobenie
Pod fyzikálnym pôsobením sa myslia sily, ktoré pôsobia medzi časticami. Poznáme 4 sily alebo pôsobenia (fyzikálne interakcie):
