Tommaso Traetta

Z Wikipédie

Tommaso Traetta
taliansky hudobný skladateľ
Narodenie	30. marec 1727 Bitonto
Úmrtie	6. apríl 1779 Benátky
Pozri aj Biografický portál

Tommaso Traetta (Michele Francesco Saverio) (* 30. marec 1727 Bitonto - † 6. apríl 1779 Benátky) bol taliansky hudobný skladateľ, predstaviteľ neapolskej opernej školy.

[úprava] Život

Traetta sa narodil v mestečku Bitonto neďaleko Bari. Bol žiakom skladateľa, speváka a hudobného pedagóga Nicolu Porporu v Neapole. Jeho prvým úspechom v neapolskom divadle San Carlo bola opera „Il Farnace“ roku 1751.

Zdá sa, že v tom čase bol v tesnom kontakte s Jommellim. Od neho zrejme Traetta získaval pravidelné zákazky z celej krajiny. Rozhodujúcim medzníkom v skladateľovej kariére sa však stalo až prijatie miesta dvorného skladateľa v Parme v roku 1758.

V parmskom vojvodstve sa stretávali francúzske, španielske a rakúske vplyvy a v tomto medzinárodnom prostredí vznikla aj priaznivá klíma pre rozvoj hudby vôbec a opernej tvorby zvlášť. Pozitívne sa prijímali nové podnety, ktoré prichádzali s hudbou Jeana Philippe Rameaua aj Christophera Willibalda Glucka.

Tento nový impulz Traettovej tvorby je viditeľný napríklad už v opere, ktorú „Ippolito ed Aricia“ skomponoval krátko po príchode do Parmy a uviedol v roku 1759. Spracováva rovnakú téma ako Rameauova lyrická tragédia z roku 1733 „Hippolyte et Aricie“, ale je bližšia vkusu talianskeho publika.

V nasledujúcej dekáde skomponoval Traetta na objednávku parmského dvora celý rad komických, ale aj vážnych opier v štýle opera seria, okrem veľkého množstva hudby k oficiálnym a slávnostným príležitostiam. Jeho opery sa hrali v mnohých európskych mestách. Veľký úspech dosiahol roku 1763 vo Viedni operou „Ifigenia in Taurida“, ktorú venoval Gluckovej opere „Orfeo ed Euridice“.

V roku 1765 sa stal riaditeľom prestížneho konzervatória Conservatorio del l'Ospedaletto v Benátkach a z tých čias pochádza značná časť jeho chrámovej tvorby.

V roku 1768 prijal ponuku cárovnej Kataríny II. Veľkej a stal sa hudobným riaditeľom opery v Petrohrade. Tu bola aj prvý raz uvedená jeho najväčšia opera „Antigona“ (1772).

Po krátkom pobyte v Londýne sa roku 1777 usídlil v Benátkach, kde žil až do svojej smrti v roku 1779.