Traskavá ortuť

Z Wikipédie

Triviálnym názvom traskavá ortuť, správne fulminát ortuťnatý patrí do skupiny stabilných, ale citlivých traskavin. Fulminát ortuťnatý tvorí šedý alebo biely jemne kryštalický prášok. Ako traskavina sa používa v primárnej časti rozbušiek, dávno ako jediná náplň rozbušiek alebo v zmesi s KClO3 a Sb2S3. V súčasnosti v čistej podobe ako primárna zmes medených rozbušiek alebo v zmesi s azidom olovnatým a azidom strieborným(astrylová zmes). Svojho času sa dokonca traskavá ortuť flegmatizovaná vazelínou a olejovitými látkami používala na prípravu fulminátových bleskovíc.

Traskavá ortuť vyniká vysokou citlivosťou k plameňu, za týmto účelom sa pridáva do zmesí pre zvýšenie zápalnosti.

Pri lisovaní vysokým tlakom sa ľahko prelisuje, čo je veľmi nežiadúca vlastnosť. Prelisovaná traskavá ortuť v rozbuške zásahom plameňa nedetonuje, ale iba vyhorí. Táto vlastnosť skôr viedla k zlyhávkam vyrobených rozbušiek, vyriešilo sa to až presnou kontrolou lisovacieho tlaku pri ich plnení.

Citlivosť k nárazu traskavej ortuti je v porovnaní s inými používanými traskavinami málinko vyššia. Nevýhodou je mimo možnosť prelisovania i slabší detonačný účinok. V porovnaní s ostatnými traskavinami je k iniciácii trhavín potreba primerne 5-10 krát väčšie množstvo, čo sa značne predražuje. Naopak žiadanou vlastnosťou je vysoká citlivost k treniu a jednoduchá zápalnosť. Čo je však dôležité, je jej vysoká chemická stabilita, mnohonásobne převyšujúca stabilitu organických peroxidov, acetylidov, väčšiny perchlorátov a diazozlúčenín.