Valasi (severné Karpaty)

Z Wikipédie

Valasi bol ľud, ktorý sa pôvodne vyznačoval salašníckym spôsobom života a dobytkárskom, pochádzal pôvodne azda z rumunského Valašska a asi od 14. storočia sa šíril z dnešnej Karpatskej Ukrainy na severné Slovensko, do južného Poľska a od 15. storočia aj na Moravu (pozri Moravskí Valasi). Osídľovanie valachmi skončilo v 17. storočí, kedy na Slovensku splynuli s miestnym obyvateľstvom.

Z etnického hľadiska išlo pôvodne o rusínsko-rumunské obyvateľstvo, ale už v 16. storočí išlo prevažne o Slovákov a čiastočne o Poliakov. Definovali sa teda najmä spôsobom života. Súhrn právnych zvyklostí a noriem valachov sa nazýva valašské právo, doosídľovanie Slovenska na základe valašského práva (čiže nie nevyhnutne valachmi) sa nazýva valašská kolonizácia. Osobitná valašská duchovná aj hmotná kultúra patrí k najkrajším zložkám slovenského ľudového umenia.

Valasi na územie Slovenska prichádzali postupne od východu. Pôvodne postupovali pasúc svoje stáda po vrcholoch hôr a holí zrejme z Valašska až na územie dnešnej Ukrajiny. Boli bez náboženského vyznania alebo získali pravoslávne počas putovania. Ďalej na západ sa vydali najviac za panovania kráľa Mateja Korvína (1458 - 1490), ktorý im napomáhal. Neskoršie aj kráľ Ľudovít II. (1516 - 1526). V súvekých písomných prameňoch ich nazývajú napríklad Coloni Valachales alebo Valachi seu Ruthéni (Valasi čiže Rusíni). Panovníci mali viacero dôvodov pozývať valachov na űzemie Uhorska na menej osídlené územia Liptova, Oravy a Turca. Preto im dávali výsady. Mali však povinnosti chytať zbojníkov, platiť desiatok z mäsa a syra. Museli strážiť horské priechody, zúčastňovať sa na vojenských akciách panovníka. Valasi neplatili peňažný desiatok ani nemali povinnosť robotovať na panskom, taktiež neplatili ani cirkevný desiatok, kedže neboli rímski katolíci. Postupne kolonizovali sever Slovenska a došli až na Moravu.