Vyšná Slaná
Z Wikipédie
Vyšná Slaná | |
---|---|
Erb | Mapa |
Základné údaje | |
Kraj: | Košický |
Okres: | Rožňava |
Región: | Gemer |
Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | 491 m n.m. |
Rozloha: | 15,7 km² |
Počet obyvateľov: | 529 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 34 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1362 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 526347 |
EČV: | RV |
PSČ: | 049 26 (pošta Rejdová) |
Telefónna predvoľba: | 0 58 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Ján Krupár, starosta obce č. 29 049 26 Vyšná Slaná |
Web: | www.vysnaslana.sk |
E-mail: | info@vysnaslana.sk |
Telefón: | +421 58 788 32 30 |
Fax: | +421 58 788 32 31 |
Politika | |
Starosta: | Ján Krupár (DS) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Vyšná Slaná je obec na Slovensku v okrese Rožňava.
Obsah |
[úprava] Polohopis
Obec ležiaca na Hornom Gemeri v severnej časti Rožňavského okresu, cez ktorú preteká rieka Slaná. Údolie v ktorom sa nachádzame je ohraničené kopcami Slovenského Rudohoria, zo severu kopcom Javor, z južnej strany Radzimom. Západ údolia uzatvára najvyšší končiar Stolica a na severozápade Masná. Z východnej strany je údolie otvorené a nadväzuje na dolinu Dobšinského potoka, ktorý sa vlieva do rieky Slaná
[úprava] Vodné toky
- Rieka Slaná.
[úprava] Symboly obce
- Erb obce Vyšná Slaná má túto podobu : V zelenom štíte strieborné prekrížené banícke kladivá na zlatých rukovätiach, sprevádzané po bokoch striebornými nebeskými telesami, vpravo hviezdou, vľavo odvráteným polmesiacom. Vo väčšom erbe obce Vyšná Slaná je štít ovenčený zlatými ratolesťami a na jeho hornom okraji spočíva zlatá purpurom vystlatá a perlami zdobená koruna. Znamenie je vložené do dolu zaobleného tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí.
- Vlajka obce Vyšná Slaná pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (2/9), bielej (2/9), zelenej (1/9), žltej (2/9) a zelenej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
- Zástava obce Vyšná Slaná má podobnú kompozíciu, ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.
[úprava] História
Vyšná Slaná je pôvodom banícka obec so starou a bohatou baníckou históriou, ktorá bola známa už v 14 storočí, čo potvrdzujú i mnohé zápisy, ale i pamätníky baníctva roztrúsené po celom katastrálnom území obce. Dolovalo sa tu striebro, meď, železo, ale aj spracovávalo sa v miestnych hámroch a mašiach. Posledná baňa na území obce zanikla len v roku 1975. Keďže baníctvo pretrvávalo od vzniku obce väčšina občanov bola zamestnaná v baniach a banských spracovateľských závodoch, len malé percento sa venovalo poľnohospodárstvu, povozníctvu, páleniu dreveného uhlia a vápna a v neskorších dobách i ovčiarstvu.
Prvý písomný záznam je z roku 1362, keď Vyšná Slaná patrila Štítnickým Bebekovcom a volala sa Sayowfey. Tento názov vyplýva pravdepodobne z prekladiska soli na ceste, ktorou vozili štítnický páni soľ z Poľska. Od roku 1472 má už názov Felsesayo.
Reformácia do našej obce zasiahla v roku 1590, kedy do našej obce nastúpil prvý evanjelický farár Juraj Gliksa. Na začiatku 18 storočia v našej obci postavil zemepán Šebek kúriu, známu dodnes, na ktorej je zabudovaný erb. Do roku 1781, do tolerančného patentu Rejdová a Vyšná Slaná mali jeden cirkevný zbor, po tomto roku sa Rejdová odčlenila. V roku 1837 sa započalo z prestavbou novej cirkevnej školy. Veľkým prínosom pre obec bola stavba cesty Zábava píla cez Vyšnú Slanú do Rejdovej, ktorá bola dokončená až v roku 1938, kameň na túto cestu sa dovážal z Radzima.
Po I. svetovej vojne mnohé rodiny ostali bez živiteľov a bieda zasiahla skoro všetky rodiny v obci. Východisko z tejto situácie hľadali vo vysťahovaní za prácou do Ameriky. Z Vyšnej Slanej sa vysťahovalo celých 23 rodín.
Po II. svetovej vojne sa situácia podstatne nezmenila až v 50 rokoch sa sociálna situácia zlepšuje vytvárajú sa pracovné príležitosti počet zamestnaných v obci narastá a obec sa začína budovať. Po socializácii dediny v 60 rokoch mení sa aj poľnohospodárska výroba a do zamestnania sa dostávajú aj ženy.
Počet obyvateľov sa pohyboval v priemere okolo 600 ľudí. Najväčší počet ľudí 753 mala obec v roku 1975.
Osídlenie obce je v súvislej zástavbe v okolí rieky Slaná na jej oboch brehoch, ktorá je premostená 4 železobetonovými mostami. Stred obce je v nadmorskej výške 520 m.n.m.
[úprava] Politika
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
[úprava] Obyvateľstvo
V obci je ustálený počet obyvateľov. V súčastnej dobe žije 521 trvalo prihlásených osôb, z toho mužov je 140 a žien 108. Ekonomicky aktívnych osôb je tu v súčasnej dobe 248, čo činí 47,6 % z trvalo bývajúceho obyvateľstva.
[úprava] Partnerské obce
- Nemecko – Wende od roku 2001
- Maďarsko – Sayokorostur rok 2002
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Hudba
- Spevácka folklórna skupina Radzim
[úprava] Pamiatky
Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je evanjelický kostol neskorogotického štýlu, postavený v roku 1506, upravený v renesančnom štýle v 17 storočí a v barokovom štýle v 18 storočí. V týchto rokoch sa rekonštruuje. Jednou z málo známych pamiatok je Šebeková kúria v strede dediny postavená v roku 1700, prestavaná v barokovom štýle v 20 storočí.
[úprava] Pomníky
- Pamätník SNP
[úprava] Šport
- Futbalový klub TJ Družstevník Vyšná Slaná
[úprava] Pravidelné podujatia
- Jánsky turistický výstup na Radzim
- Memoriál Erika Vysokého
- Detský Juniáles
- Mikulášsky večierok
[úprava] Infraštruktúra
Dopravnú cestu tvorí štátna cesta I/67 smer Rožňava – Dobšiná , je to cesta II. triedy s odbočkou na Píle, odtiaľ vedie cesta III. triedy do obce Vyšná Slaná. Táto dopravná komunikácia je dobre udržiavaná až na zimné mesiace, kedy je na úseku Píla – Vyšná Slaná obmedzený výkon zimnej údržby. Cesta od odbočky na Píle po stred obce Vyšná Slaná je dlhá 6 km. Aj keď vozovka nemá spevnený okraj cesty je pomerne bezpečná, nakoľko nemá veľký sklon.
[úprava] Doprava
[úprava] Autobusová doprava
Do obce Vyšná Slaná je obmedzená autobusová doprava. Autobusy chodia do obce zo autobusovej stanice Dobšiná. Prestupnou stanicou je Píla, kde sa prestupuje z oboch smerov na Vyšnú Slanú. V pracovných dňoch prichádza do obce 15 spojových autobusov 15 ich aj z obce odchádza. Zložitejšia situácia je v sobotu a nedeľu keď je obmedzený počet spojov do obce. Z hľadiska turistického ruchu v rekreačnom stredisku Július a na chate Radzim to nemá až taký veľký vplyv, nakoľko prestupná stanica Píla je necelé 3 km od rekreačného strediska Július, cesta je vedená v miernom sklone, čo sa dá zvládnuť aj peši.
[úprava] Dôležité firmy
- Casíno Radzim – majiteľ Peter Valenčák
- Potraviny ORCHIDEA – majiteľka Tatiana Revúcka
- Rekreačné stredisko Július – majiteľ Vojtech Eltschlager
- Chata Radzim – majiteľ obec Vyšná Slaná
- Poľnohospodárske družstvo Vyšná Slaná
- Lesná spoločnosť PS Vyšná Slaná
- Radzim FK s.r.o. Vyšná Slaná
[úprava] Školstvo
O predškolskú výchovu najmladších detí sa stará materská škola, ktorá má sídlo v budove obecného úradu na poschodí so samostatným vchodom. Materská škola nemá právnu subjektivitu, patrí pod obecný úrad. V tomto roku sa o výchovu detí starajú 2 vychovávateľky a jedna pomocníčka a upratovačka. Materskú školu navštevuje 15 detí vo veku od 2 rokov do 5 rokov. Materská škola má veľmi dobre vybavenie nakoľko je vybavená i telocvičnou. Zlepšiť by bolo potrebné audiovizuálnu techniku.
Základná škola v obci nie je žiaci dochádzajú do základnej školy do Rejdovej, ktorá je vzdialená od Vyšnej Slanej 3 km. Pravidelne premáva žiacky autobusový spoj ktorý vozí žiakov do školy i zo školy. Do stredných škôl a stredných odborných učilíšť študenti dochádzajú do Dobšinej, ktorá je vzdialená 9 km a do Rožňavy, vzdialenej 30 km.
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Cena obce
[úprava] Významné osobnosti
V obci sa narodil Prof. RNDr. Juraj Daniel-Szabó, CSc. slovenský fyzik.
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
Mestá a obce okresu Rožňava (2+60) | 31.12.2003 |
Ardovo | Betliar | Bohúňovo | Bôrka | Brdárka | Bretka | Brzotín | Čierna Lehota | Čoltovo | Čučma | Dedinky | Dlhá Ves | Dobšiná | Drnava | Gemerská Hôrka | Gemerská Panica | Gemerská Poloma | Gočaltovo | Gočovo | Hanková | Henckovce | Honce | Hrhov | Hrušov | Jablonov nad Turňou | Jovice | Kečovo | Kobeliarovo | Koceľovce | Kováčová | Krásnohorská Dlhá Lúka | Krásnohorské Podhradie | Kružná | Kunova Teplica | Lipovník | Lúčka | Markuška | Meliata | Nižná Slaná | Ochtiná | Pača | Pašková | Petrovo | Plešivec | Rakovnica | Rejdová | Rochovce | Roštár | Rozložná | Rožňava | Rožňavské Bystré | Rudná | Silica | Silická Brezová | Silická Jablonica | Slavec | Slavoška | Slavošovce | Stratená | Štítnik | Vlachovo | Vyšná Slaná |