Zbojné
Z Wikipédie
| Zbojné | |
|---|---|
| Erb | Mapa |
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Prešovský |
| Okres: | Medzilaborce |
| Región: | Zemplín |
| Poloha: | 49° 08' 00" s. š. 22° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 265 m n.m. |
| Rozloha: | km² |
| Počet obyvateľov: | 200 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1463 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 521060 |
| EČV: | ML |
| PSČ: | 067 13 |
| Telefónna predvoľba: | 057/739 41 21 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Zbojné č. 5, 067 13 p. Rokytov pri Humennom |
| Web: | zbojne.ocu.sk |
| E-mail: | obec.zbojne@post.sk |
| Telefón: | 739 41 21 |
| Fax: | |
| Politika | |
| Starosta: | Anna Kočšová |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Zbojné je obec na Slovensku v okrese Medzilaborce, ktorá vznikla roku 1960 zlúčením Nižného a Vyšného Zbojného.
Obsah |
[úprava] Polohopis
Obec Zbojné sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, leží v Papínskej brázde Laboreckej vrchoviny v doline rieky Výravy a na severnej časti Nízkych Beskýd „Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty“ a na západnej časti Laboreckej vrchoviny v nadmorskej výške nad 265 metrov 22 km na juhovýchod od Medzilaboriec. Do roku 1918 obe obce administratívne patrili do Zemplínskej stolice.
[úprava] Časti obce
Nižné Zbojné, Vyšné Zbojné a Polesie
[úprava] Vodné toky
rieka Výrava s prítokmi potokov Bystrý a Volový
[úprava] Vodné plochy
malé jazierko - Priehrada na rieke Výrava
[úprava] Symboly obce
[úprava] Erb
V modrom poli štítu na zelenej pažiti dve strieborné (biele) postavy trubačov so zlatou (žltou) trúbou, ktorú ľavý drží vodorovne a pravý obrátenú dole. Trubači majú zlaté (žlté) čiapky, opasky a topánky.
Podkladom pre tento návrh boli obecné pečate, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia. Odtlačky nedatovaného typária oboch obcí sú uložené v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti (MOL Budapest, V-5, Altenburger Pecsétgyűjteménye). Na pečati s kruhopisom S. P. H. ZBOJNA (Pečať obce Humenské Zbojné) je vyobrazený na pôde stojaci trubač s trúbou, držanou vodorovne. Na pečati s kruhopisom S. P. IZ. ZBOJNA (Pečať obce Zbudské Zbojné) je vyobrazený na pôde stojaci trubač s dole obrátenou trúbou. Vzhľadom na autentickosť a vek znamenia oboch obcí, bolo odporúčané, aby sa ich kombinácia stala základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike. Návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísaných pečatí), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Zbojné po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.
[úprava] Vlajka
[úprava] Pečať
[úprava] História
[úprava] Nižné Zbojné
Predpokladá sa, že dedinu Nižné Zbojné založil šoltýs s valašskými usadlíkmi okolo roku 1100. V časti obce Husjaše (slovenský Husacie) sa nachádza hraničný kameň Kyjevskej Rusi. Základom obce Nižné Zbojné bol kopec Hrun (slovenský Grúň) s kruhovým valom usadlosti a cestou okolo šoltýskej usadlosti so studňou v strede. Usadlosť slúžila ako pevnosť s tromi vstupnými cestami a predtým asi ako hradisko. Tato časť obce bola opustená až v 80. rokoch 20. storočia. O dedine je prvý písomný doklad z roku 1479. Nižné Zbojné patrilo šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť ich humenského panstva. V roku 1600 tam bolo 12 poddanských domov a jeden – dva domy šoltýsov. V 17. storočí tam došlo k výrazným zmenám v počte obyvateľov a domov. V rokoch 1715 a 1720 v dedine Nižné Zbojné hospodárilo postupne 5 a 6 poddanských domácností. V roku 1828 bolo 33 domov a 246 obyvateľov.
[úprava] Vyšné Zbojné
Dedinu Vyšné Zbojné založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi okolo roku 1400. Základom obce Vyšné Zbojné bolo úpätie kopca Dúbrova (slovenský Dúbrava), kde bol drevený kostol a drevené usadlosti so studňou strede. Usadlosť viackrát vyhorela a ostali len kamenné základy a jeden kamenný dom. Najstarší doklad o dedine je z roku 1463. Jej zemepánmi boli zemania zo Zbudze. Okolo roku 1600 tam žili len šoltýske domácnosti. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V roku 1715 vo Vyšnom Zbojnom hospodárilo 12 poddanských domácností, v roku 1720 len 8 domácností, v roku 1828 bolo 47 domov a 359 obyvateľov. V súčastnej dobe žije okolo 200 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a povozníctvom. V obci bol kameňolom, kde sa ťažil kameň na stavby usadlostí, kurie, kostola a školy a mlyn.
[úprava] Náboženstvo
Zoznam farárov v obci Nižné Zbojné:
- Bovankovič Joannes 1799 - 1801 (P) Nižné Zbojné
- Lipčej Joannes 1802 - 1804 (P) Nižné Zbojné
- Savkulič Joannes 1804 - 1823 (P) Nižné Zbojné
- Jurista Michael 1823 - 1837 (P) Nižné Zbojné
- Červeňak Andreas 1837 - 1848 (P) Nižné Zbojné
- Rojkovič Antonius 1849 - 1857 (P) Nižné Zbojné
- Bačinsky Augustinus 1857 - 1859 (P) Nižné Zbojné
- Hodermarsky Chrysantus 1859 - 1869 (P) Nižné Zbojné
- Žatkovič Joannes 1869 - 1877 (P) Nižné Zbojné
- Brinsky Antonius 1878 (P) Nižné Zbojné
- Kiš Georgius 1878 - 1883 (P) Nižné Zbojné
- Tóth Victor 1883 - 1887 (P) Nižné Zbojné
- Kutka Stephanus 1888 - 1892 (P) Nižné Zbojné
- Stavrovsky Paulus 1892 - 1896 (P) Nižné Zbojné
- Turkiňak Joannes 1899 - 1902 (P) Nižné Zbojné
- Marťak Alexius 1915 - 1918 (P) Nižné Zbojné
- Rokicky Stephanus 1918 (P) Nižné Zbojné
V súčasnej dobe patrí obec Zbojné pod GKFÚ Výrava.
[úprava] Obyvateľstvo
V Zbojnom žijú prevažne Rusíni gréckokatolíckeho vierovyznania. Patria do západnejšej rečovej skupiny tohto jazyka, k tzv. Pijďakom (od slova „ja pijdu“ (ja pôjdem) aa typickým znakom pre Zbojné je používanie mäkkého písmena š na miesto písmena č.
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
Severne od obce je v doline Výravy priehradné jazero, ktoré bolo pôvodne po 2. svetovej vojne postavené ako vodná elektráreň. Po letných búrkach v 60. – tých rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce. V 1968 obec začala s opravou hrádze a rekreačného komplexu s hotelom, ktoré po roku 1969 musela odovzdať štátu a skončiť podnikateľské zámery obce. Výsledok štátnej správy rekreačného komplexu a školy v prírode je katastrofalný stav objektov. V roku 1973 sa začala socializácia obce a tak boli položené prvé základy JRD, ktoré bolo pripojené k JRD Rokytov pri Humennom.
[úprava] Stavby
Nekodončená Priehrada na rieke výrava
[úprava] Pamiatky
V súpise pamiatok a dominantou obce je kostol sv. Mikuláša Biskupa – gréckokatolícky chrám barokovo-klasicistického štýlu bol postavený roku 1788. Hlavný oltár s prestavaným ikonostasom z prvej polovice 19. storočia, čiastočne doplnený roku 1858.
Medzi najstraššie usadlosti obce je dom číslo 3 ako zvyšok kúrie. K rozvoju obce nesmieme zabudnúť na rod Škodovcov, ktorí tu vlastnili značnú časť lesov a širokom okolí. Z obce časť Pytľova cez Vrh bola postavená cesta Krivule na hranicu obce Zbojné a Valentovce, kde v 19. storočí dal Škoda postaviť poľovnícky kaštieľ. V tejto dobe na kaštieľ došiel aj prvým automobilom. Kaštieľ bol zničený počas bojov v 1. svetovej vojne, keď Rusi zastavili front nad obcou Zbojné. V tejto oblasti sa začali urputné boje muža proti mužovi. Na jar v roku 1915 z Výravy útočili ruské vojská, z Valentoviec a Zbojného rakúsko-uhorské a nemecké vojsko. Údajne tam padlo 8000 vojakov na oboch stranách. Neďaleko zrúcanín kaštieľa na hranici obci Zbojné, Valentovce a Výrava je vojenský cintorín pre rakúsko-uhorské vojská, nachádzajú sa tam aj ďalšie cintoríny smerom na Výravu a Krásny Brod. Cintorín pre nemecké vojská sa nachádza v katastri obce časť Kút-Hrabiny. Padli ruskí vojaci boli pochovaní na obecnom cintoríne. Medzi pozoruhodnosť Škodovcov z 19. storočia patri poľovnícka chata Milena s rybníkom a vysadenými sibírskymi borovicami na hrebeni Kudrovca na hranici obci Zbojné a Svetlice. S prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný samospádový vodovod v katastri Bystré , ktorý zásoboval vodou policajné kasárne( zničené po 2. svetovej vojne ) a sídlo správy lesov zo veľkou ovocnou záhradou a rybníkom .
Počas 2. svetovej vojny na jeseň roku 1943 bola v lesoch obce časť Bystré založená prvá partizánska skupina na Slovenskú Pugačev zo zajatcov červenej armády- zemlianka.
[úprava] Pomníky
Pamätná tabuľa na obecnom dome za účasť v 2. svetovej vojne.
[úprava] Kulinárske špeciality
V lete ryby v alobale a pečené v pahrebe. Pirohy plnené tvarohom, kapustou, zemiakmi alebo lekvárom, bobáľky alebo zemiakové guľky. Vianočná hríbová polievka - mašanka. Každá rodina má svoju špecialitu.
[úprava] Doprava
autobusová
[úprava] Školstvo
Zrušená základná škola
[úprava] Osobnosti
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Významné osobnosti
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
| Mestá a obce okresu Medzilaborce (1+22) | 31.12.2003 |
|
Brestov nad Laborcom | Čabalovce | Čabiny | Čertižné | Habura | Kalinov | Krásny Brod | Medzilaborce | Ňagov | Oľka | Oľšinkov | Palota | Radvaň nad Laborcom | Repejov | Rokytovce | Roškovce | Sukov | Svetlice | Valentovce | Volica | Výrava | Zbojné | Zbudská Belá |
|
