Zlato (nerast)

Z Wikipédie

Zlato

Au
Trieda	Prvky
Zaradenie	I/A.01-40
Rok objavenia	pravek
Pôvod názvu	z anglosaského slova gold - žltý
IMA status	prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	kubická
Bodová grupa	m3m
Priestorová grupa	Fm3m
Mriežkové param.	a=4,0786 Å V=67,85 Z=4
Morfológia
Habitus	drôtiky, kríčkovité tvary, nuggety, zriedka kryštály tvaru oktaédra
Zrasty	podľa plochy {111}
Optické vlastnosti
Farba(y)	žltý, zlatý, žltočervený
Farba vrypu	žltý
Lesk	kovový
Priesvitnosť	opakný
Odrazivosť na vzduchu	λ (nm)	R₁ (%)	R₂ (%)
	400	24,90	-
	420	26,50	-
	440	28,10	-
	460	31,60	-
	480	39,00	-
	500	49,50	-
	520	57,80	-
	540	63,40	-
	560	67,80	-
	580	71,00	-
	600	73,80	-
	620	76,10	-
	640	78,20	-
	660	80,10	-
	680	81,90	-
	700	83,60	-
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs)	2,5-3
Hustota	16-19,3 kg.dm^-3
Ostatné
Rozpustnosť	v ortuti
Elektrické vlast.	vodivý
Rádioaktivita	nerádioaktívny
Odrody a variety
elektrum, porpezit, rodit

Zlato je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky je tvorené prvkom zlato (Au) s prímesami.

[úprava] Charakteristika

Kryštály zlata tvoria kocky alebo oktaédre, vyskytujú sa však veľmi zriedkavo. So zlatom sa stretávame skôr v podobe zrniek, šupiniek, nugetov alebo dendritov. Jeho žiarivá, výrazne žltá farba je odolná voči oxidácii. Keďže zlato často obsahuje pomerne veľa striebra, môže mať i bledšiu farbu; vryp je zlatožltý. Zlato patrí k nepriehľadným minerálom s kovovým leskom.

[úprava] Vznik

Vzniká najmä na hydrotermálnych žilách, často v asociácii s kremeňom a sulfidmi. Vyskytuje sa aj v ryžoviskách nespevneného piesku, v pieskovcoch a zlepencoch. Aluviálne zlato v podobe zrniek a nugetov sa nachádza v riečnych nánosoch. Ryžovanie zlata preosievaním sedimentov patrí k najstarším metódam získavania tohto vzácneho a hodnotného minerálu. Na prvý pohľad si ho možno pomýliť s pyritom a chalkopyritom. Jeho identifikáciu však potvrdzuje niekoľko jednoduchých skúšok.