Web Analytics


https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Nizhny Novgorod - Wikipedio

Nizhny Novgorod

De Wikipedio

Nizhny Novgorod (korteta Nizhny) es Rusia quarisma urbo kun ap. 2M lejanti, centro di vasta Volga-Vyatka ekonomika regiono, ed anke l'administrativa centro di Nizhny Novgorod Oblast.

Indexo

[redaktar] Historio

[redaktar] Sideyo di medievala princi

L'urbo esis fundita da granda duko Yuri 2ma ye 1221 kunfluanta amba precipua riveri, Volga e Oka. Lia nomo signifikas Infra nov-urbo, por ecelar per anciena Novgorod. precipua fortreso da frontierala protekto, prenis avantajo di naturala marsho.

Kon Moskva e Tver, Nizhny Novgorod esis inter la nova fundita urbi qua Mongol devasto da ne-importo e plugrandigis en granda centri di rusa politikala vivo dum Tatar yugo epoko. Lia importa kreskis kande la chefurbo di poveso princio di Suzdal esis movita ube ye 1350. Granda duko Dmitry Konstantinovich (1323-1383) cherchis facar lia chefurbo rivalo Moskva : konstruktis petro-citadelo e multa kirki e esis historist-kliento. L’unesma exista manuskripto di Rusa unesma kroniko, Laurentian Codex, esis skribita per il da lokala monako Laurence ye 1377.

[redaktar] Moskvia fortresego

The Kremlin is the oldest structure in Nizhny Novgorod
The Kremlin is the oldest structure in Nizhny Novgorod

Pos urb-enkorpigo en Moskvia 1392 lokala princi prenas la nomo Shuisky ed instalis su a Moskva, ube ul esis importanta en la korto e breva acesis al trono kon la persona di Vasili 4ma. Nizhny Novgorod esis regardita da moskvini prima kom granda fort-punto en sua militi kontre Tatars di Kazan. Maxim granda kremlin, uno di plu forta ed unesma prezervita citadeli en Rusia, esis konstruktita ye 1508-1511, sub superviziono di Peter l’Italiano. La fortreso esis sata forta rezistar Tatar sieji ye 1520 e 1536.

Ye 1612 su-dicanta nacionala militia, reunita da lokala komercisto Kuzma Minin e komandita da Knyaz Dmitry Pozharsky ekpulsis polona trupi de Moskva, lore finitis trubl-epoko ed instalinta la normo di Romanov dinastio. precipua placo ante la kremlin es nomita de Minin. Pos sequa yar-cento urbo prosperis e esis selektita da Stroganov (la maxim richa familio di Rusia) kom baza per sua agi. Partikula stilo di arkitekturo e piktala ikoni, konocita kom Stroganov stilo, developis ube dum turno 17ma e 18ma yar-cento.

[redaktar] Granda komerza pose industria centro

Imajo:Nizhny centre.jpg
The central square of Nizhny is named after Kuzma Minin

Ye 1817, Makariev ferio, uno di maxim viva en mondo, esis transferis a Nizhny Novgorod, qua do atraktar milioni di viziti omna-yara. De meza 19ma yar-cento, multi industrii progresanta developis, e turno 20ma yar-cento to es maxim granda industria centro anke.

Tre mala vivo di proletariat esis deskribita reala en la Maxim Gorky noveli, qua naskis ube ye 1868. Dum lia vivo, urbo esis renamita Gorky sequinta lia returno en Soviet-Uniono ye 1932 e gardas ta nomo til 1991. Tale epoko urbo esis klozita por stranjeri per sekurito di milita reserchi. Fizikisti Andrei Saharov esis koaktita ibe til 1986 da limitar kontakto kun stranjeri.

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com