Web Analytics


https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Zena - Wikipedia

Zena

Da Wikipedia


ZE
Questa pagina a l'è scrïa in lengua zeneise
Panorama de Zena cö pòrto , ä Lantèrna , ö WTC e ö Matitùn
Panorama de Zena cö pòrto , ä Lantèrna , ö WTC e ö Matitùn
Zena
Panorama de Zena
Stato: bandiera Italia
Region: Liguria
Provinsa: stemma Provinsa de Zena
Coordinæ:
Latitudine: 44° 24′ 39′′ N
Longitudine: 8° 55′ 56′′ E
Superfiçie: 243 km²
Abitanti:
615.686 31-12-2006 [1]
Densitæ: 2.535 ab./km²
Fraçioin:
Comuni vixin: Arensen, Bargaggi, Boggiasco, Beuxo (AL), Campomon, Çeranexi, Dägna, Mason, , Mignanego, Monteuggio, Sant’Orçeise, Sascê (SV), A Sǽra, Söi, O Tilieto, L'Orba (SV)
CAP: 16100
Pref. tel: 010
Codiçe ISTAT: 010025
Codiçe cadastro: D969 
Nomme abitanti: zeneixi 
Santo patron: San Zovanni Battista, San Zorzo, San Lorenzo, 
Giorno festïo: 24 zugno 
Sito istituzionale
Comune
Posizione del comune nell'Italia
«  Con quella faccia un po' così/ quell'espressione un po' così/ che avete voi/ che avete visto Genova »
(da una canson de Paolo Conte)

Zena (Genova in italian) a l'è unn-a çittæ de 618.438 (abitanti a o 31/03/06), capòleuogo da Provinsa de Zena e da Liguria. O seu pòrto o l'è un di ciù grandi e importanti d'Italia e do Mâ Mediterraneo.

Cittæ da o passou glorioso, capitæ do "Genovesou", forte de antighe tradiçioin, a l'è conosciüa comme a Superba ascì.

O poeta italian Petrarca a l'ha descrïa:

«  ti troviæ unn-a cittæ regâ, arrembâ a unn-a collinn-a alpestre, superba pe ommi e pe muâ, che o aspetto soö a indican Scignòa do mâ. »

Comme unn-a cittæ de marmo (solida comme o marmo de i se pâxi) a la vidde Giosuè Carducci che in scie seu Odi barbare o l'ha scrio:

«  Superba ardea de lummi e cantici / in t-o mâ morenti lontan da Zena / a o vespro lunâ da o seu / arco marmoreo de pâxi. »

Indiçe

[Modificâ] Tæritoio

O tæritoio do Comune de Zena mesùa 243 kmq, e o l'è composto da una sottî fascia costæa cui derè se innalsan monti ascì abbasta erti.

A meitæ da stradda tra Vesima e Capoleungo o se arve l'anfitiatro de natùa do Portu de Zena, accugeito a ponente da-a collinn-a de San Begnino (in parte derrua inte o fascismo pe inlarghî o porto), a levante da-a collinn-a che da Carignan a la monta a-o Righi fin a unîse, a l'ertessa do Forte Speron, con quella de San Benigno.

Feua dei doi contrafforti scorran i doi rien ciù importanti da-a çittæ: a levante o Besagno, che o l'arriva a-o mâ into quartê da-a Foxe; a ponente o Polcevera, che o divïe Sampedænn-a da Corniglian. Se delinean coxì çinque zone prinçipâ: o çentro; a Valpolcevera; a Valbesagno; o punente e o levante.

[Modificâ] Clima

Ö clima de Zena o l'è tempiòu marittimo. A temperatûa de mëzo annua a l'è de +15,6°C, ghe una grande umiditæ , sorvetutto in estè, e cioven mediamente 1300 mm annui. Urtimamente a nu ciuve ciù pægio.

[Modificâ] Stöia de Zena

[Modificâ] Bandëa de Zena

Bandëa de Zena
Bandëa de Zena

A Bandëa de Zena a l'è costituia da a croxe rossa in campo gianco: a l'è dïta croxe de San Zorzo ascì e a-i tempi d'accai a l'ea o scimbolo di pellegrin Cristien che se recavan inti leughi santi do Cristianeximo a pregâ e che doppo o 1095, anno de conquista de Gerusalemme da parte de i Turchi, decisero de piggiâ a croxe e liberâ a tæra dovve o l'ea nasciòu e vissùo Gesù Cristo, dando origine a-e Croxiate. A Bandëa de Zena ha molte bandëe scimili, comme a Bandëa de Milan e quella Ingleise che gh'an a cruxe de San Zorzo ascí.

[Modificâ] Onorificense

Medaggià d'öo ao valô militare
Medaggià d'öo ao valô militare

Ö 1 agosto 1947, a çittæ de Zena a l'è stata insignïa da medaggia d'öo ao valô militare[2] cun a seguente motivaçión:

« Amor di Patria, dolore di popolo oppresso, fiero spirito di ribellione, animarono la sua gente nei venti mesi di dura lotta il cui martirologio è nuova fulgida gemma all’aureo serto di gloria della "Superba" repubblica marinara, i 1863 caduti il cui sangue non è sparso invano, i 2250 deportati il cui martirio brucia ancora nelle carni dei superstiti, costituiscono il vessillo che alita sulla Città martoriata e che infervorò i partigiani del massiccio suo Appennino e delle impervie valli, tenute dalla V zona operativa, a proseguire nell’epica gesta sino al giorno in cui il suo popolo suonò la diana dell’insurrezione generale. Piegata la tracotanza nemica otteneva la resa del forte presidio tedesco, salvando così il porto, le industrie e l’onore. Il valore, il sacrificio e la volontà dei suoi figli ridettero alla madre sanguinante la concussa libertà e dalle sue fumanti rovine è sorta nuova vita santificata dall’eroismo e dall'olocausto dei suoi martiri. »

[Modificâ] Abitanti

Abitanti censiti


Zena a gha sempre avûo una demografia stabile ma into XX Secolo Zena a l'ha avûo molti aumenti e diminuçoin de populaçion. Inti anni daö 19501970 ghe stæta molta immigraçion da o Sud Italia, coscí che a populaçion a cresciùa inti anni '50 e '60 arrivando ad avêi inti anni '70 ciù de 800.000 abitanti. Dappeu inti anni '80 e anni '90 a l'ha sùbiu unn-a drastega diminuçoin de abitanti da quando e grandi industrie cumme l'ItalSider e l'Ansaldo son stæte serrâ. Tuttavia oggi ghe son molti foresti, comme Equadurien, Marucchin, Cineixi, che stan rimpopolando arcunne zone popolâi comme Sampedænn-a e o CEP. Comunque o calo o l'è sempre costante e Zena ormai conta çirca 600.000 anime, çifra che segondo e stime de l'ISTAT a doveive rimanê stagna pe o cençimento do 2011.

[Modificâ] Posti de Interesse

[Modificâ] Çentro Stòico e a Lanterna

O çentro stòico de Zena l'è un tra i ciù grandi d'Euròpa (mesúa çirca quattroçentomila metri quadré), e o l'è costituîo da quella che oggi a l'è Via Garibaldi con belliscimi palaçi do 1500, in stile Renaçimentâ e Barocco. Parte do seu çentro stöico o l'è un de i patrimonni de l'umanitæ de l'UNESCO da o luggio 2006.

Un'âtra meta turistica pe eccellença a l'è anche l'antigo borgo marinaro de Boccadâze, co-e pittoresche bârche multicooi, posto comme a finn-a passeggià (Corso Italia) che costeggia o Lido d'Arbà.

Non se peu non çitâ a Lanterna, o scimbolo de Zena. Ærta 117 metri, un tempo a servîa comme faro a-e navi che arrivavan a Zena. A seua lûxe a se vedeiva a 40 km de distansa. Edificä inscia collinn-a de San Benigno, a poca distansa da Sampedænn-a, a l'e stæta molte votte inti vari secoli restruttüâa a còusa di attacchi de nemixi.

[Modificâ] Porto Antigo

Paxo San Zorzo
Paxo San Zorzo

O Porto antigo l'è 'na parte du portu de Zena c'a serve cumme quartè residensiâle, çentro pe u tûriximo, çentro culturale e pei servissi. Ö l'è stætu riaddattoü a l'iniçio di anni '90, primma u l'ea stætu quæxi abbandunòu. L'area interessà - detta Area Expo ascì - va da a ciassa Carecamentu, dunde gh'è l'antigo Päxo San Zorzo, scinn-a a punta do Mêu Vëgio. O sò totâ restauro, finiù into 1992 o l'è un progetto do Renzo Piano.


E prinçipæ struttûe son:

  • L'Acquâjo
  • Päxo San Zorzo, sede do Banco de San Zorzo e de l'Autoritæ portuâ
  • O Bigo
  • Porta Suvrann-a
  • gli ex Magazzini do coton
  • l'Arena do mâ

[Modificâ] Sport

Zena a l'è a patria do zeugo do ballon, donde int'o 1983 ö l'è nasciùo ö Zena (Genoa cfc), a primm-a squaddra d'Italia.

[Modificâ] Gemellagi

Zena a l'è gemelâ con:

Zena inscio fâ da seia
Zena inscio fâ da seia
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com