Aljaška
Z Wikipédie
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Jeho autor však nemá námietky voči jeho dopĺňaniu inými redaktormi. |
|
|||||
| Prezývka štátu: "The Last Frontier" (Posledná hranica) alebo "The Land of the Midnight Sun" (Krajina polnočného slnka) | |||||
 |
|||||
| Ostatné štáty USA | |||||
| Hlavné mesto | |||||
| Najväčšie mesto | |||||
| Guvernér |
Sarah Palin |
||||
| Rozloha - Celková |
1. miesto |
||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2000 |
48. miesto 626 932 |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2000 |
50. miesto 0,42 /km² |
||||
| Vstup do Únie - Poradie |
|||||
| Časová zóna | Aljaška: UTC-9/-8 Aleuty: UTC-10/-9 |
||||
| Zemepisná šírka | 130° z. d. až 173° v. d. | ||||
| Zemepisná dĺžka | 54°40' až 71°50' s. š. | ||||
| Šírka Dĺžka |
1 300 km 2 380 km |
||||
| ISO 3166-2 | US-AK | ||||
Aljaška je štátom Spojených štátov amerických. Nachádza sa v najseverozápadnejšej časti severoamerického kontinentu. Je jednoznačne najväčším štátom USA čo sa týka rozlohy a je tiež jedným z najbohatších a rasovo najrozmanitejších štátov USA. Hlavné mesto Aljašky je Juneau.
Spojené štáty kúpili Aljašku od cárskeho Ruska 18. októbra 1867 iba za 7,2 miliónov vtedajších amerických dolárov, čo sa Američanom už dávno veľakrát vrátilo. Aljaška je známa nielen nepoškvrnenou panenskou prírodou, ale aj ohromným bohatstvom nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu. 49. štátom USA sa stala 3. januára 1959. Anglický názov „Alaska“ je odvodený od slova Alaskax, niekedy tiež písaného Alyeska, ktoré v pôvodnom eskimáckom jazyku aleutčine znamená „Zem, ktorá nie je ostrovom“.
Obsah |
[úprava] Základné informácie a symboly Aljašky
- Hlavné mesto: Juneau
- Počet obyvateľov: 626 932
- Telefonická predvoľba: 907
- Štátny kvet: voľne rastúca aj pestovaná nezábudka, prijatá teritoriálnou legislatívou v roku 1917. Je to trvalka, ktorú možno nájsť naprieč celou Aljaškou od Hyderu na arktickom pobreží až po Aleuty.
- Štátny vták: snehuľa kapcavá (Willow Ptarmigan), prijatá teritoriálnou legislatívou v roku 1955.
- Štátna pieseň: "Alaska's Flag" - Aljašská vlajka
- Štátny strom: smrek sitkanský, prijatý aljašskou legislatívou v roku 1962.
- Štátna ryba: losos čavyča, prijatý 1962.
- Štátny drahokam: nefrit, prijatý 1968.
- Štátny nerast: zlato, prijaté 1968.
- Štátny šport: psie záprahy, prijaté 1972.
- Štátny morský cicavec: veľryba grónska, prijatá 1983.
- Štátna fosília: mamut, prijatý 1986.
- Štátny hmyz: vážka štvorškvrnná, prijatá 1995.
- Štátny suchozemský cicavec: los, prijatý 1998.
- Motto: „North to the Future“ – Na sever od budúcnosti.
- Štátna vlajka: Veľký voz a Polárka na modrom pozadí. Bola navrhnutá v roku 1926 trinásťročným eskimáckym chlapcom Bennim Bensonom a v roku 1959 oficálne prijatá ako štátna vlajka. Bennie vyhral v súťaži o najlepší dizajn vlajky štipendium v hodnote 1000 dolárov a hodinky.
[úprava] Geografia
Aljaška je jedným z dvoch štátov USA, ktorý nesusedí so žiadnym ďalším štátom USA (tým druhým je Havaj), od štátu Washington ju delí 800 km (500 míľ) kanadského územia. Aljaška je teda enklávou – je síce súčasťou kontinentálneho územia USA, ale nie kontinuálneho (ďalšie tri enklávy USA sú oblasti Northwest Angle v Minnesote, Point Roberts vo Washingtone a mesto Alburgh vo Vermonte). Aljaška je taktiež jediným štátom, ktorého hlavné mesto je dostupné len loďou alebo lietadlom. Juneau nespája so zvyškom štátu žiadna cesta.
Na východe Aljaška susedí s kandským teritóriom Yukon a provinciou Britská Kolumbia, z juhu ju obmýva Aljašský záliv a Tichý oceán, na západe Beringov prieliv, Beringovo a Čukotské more a na severe Beaufortovo more a Arktický oceán.
S rozlohou 1 477 261 km2 je Aljaška najväčším štátom Spojených štátov amerických, pričom je viac ako dvakrát väčšia ako druhý najväčší štát Texas. (Keby bola Aljaška samostatným štátom, bola by devätnástym najväčším štátom sveta.) Keby sa mapa Aljašky položila na mapu 48 štátov kontinuálneho územia USA, prekrývala by Texas, Oklahomu, Kansas, Nové Mexiko a Colorado[1]; ak by bol najzápadnejší bod Aljašky umiestnený na miesto San Francisca (Kalifornia), jej najvýchodnejší bod by bol až v Jacksonville na Floride. Aljaška samotná má tiež viac kilometrov pobrežia než celé kontinuálne územie USA dohromady.
Geografia Aljašky sa jednoduchšie popisuje ak územie rozdelíme do regiónov:
- Južná centrálna Aljaška je oblasť južného pobrežia. V tejto oblasti žije väčšina obyvateľstva celého štátu a ležia tu viaceré rozrastajúce sa mestá ako napríklad Anchorage, Palmer a Wasilla. Jadrom ekonomiky tejto oblasti sú továrne na spracovanie ropy, doprava, turizmus a dve vojenské základne.
- Na juhovýchodnom výbežku, tiež známom pod názvom juhovýchodná Aljaška, sa nachádzajú najväčšie mestá Aljašky, včítane hlavného mesta Juneau, prílivové ľadovce a rozsiahle lesy. Ekonomika tejto oblasti sa opiera o turizmus, rybárstvo a lesníctvo, sídli tu tiež vláda štátu.
- V oblasti vnútrozemia Aljašky sa nachádza mesto Fairbanks. Pre geografiu tejto oblati sú typické veľké rozvetvené rieky ako Yukon a Kuskokwim a arktická tundra.
- Aljašský buš je ťažko prístupná a najmenej obývaná oblasť Aljašky. Zahŕňa 380 dedín a malých mestečiek ako Nome, Bethel, Kotzebue a Barrow, ktorý je najsevernejším mestom Spojených štátov.
V severovýchodnej časti Aljašky sa nachádza chránená oblasť nazývaná Arctic National Wildlife Refuge, ktorá sa rozprestiera na území 79 318 km2. Vačšinu severozápadu Aljašky zaberá oblasť národných ropných zásob, ktorá má až 93 100 km2. Táto oblasť je od najbližšieho permanentne osídleného miesta vzdialená približne 190 km – je to oblasť najvzdialenejšia od permanentného osídlenia v rámci USA.
Vďaka veľkému množstvu ostrovov má Aljaška takmer 54 700 km pobrežia. Pás ostrovov, ktorý sa tiahne západne od južného cípu Aljašského poloostrova sa nazýva Aleuty. V tomto súostroví sa nachádza mnoho aktívnych sopiek, napríklad Mount Shishaldin nachádzajúca sa na ostrove Unimak, je stredne aktívna sopka dosahujúca výšku 3 042 m nad morom. Reťazec sopiek siaha až po sopku Mount Spurr, ktorá sa nachádza na pevnine, západne od Anchorage.
V zálive Turnagain Arm južne od Anchorage sa vyskytuje jeden z najväčších prílivov Severnej Ameriky. Rozdiel medzi prílivom a odlivom tu činí až 10,7 metra. (Mnohé zdroje označujú príliv v Turmagaine ako druhý najväčší v Severnej Amerike, ale podľa novín Anchorage Daily News sú v Kanade viaceré miesta s ešte väčším prílivovým rozdielom.[1])
Na Aljaške sa nachádza 3,5 milióna jazier s plochou aspoň 8 hektárov[2]. 487 747 km2 Aljašky pokrývajú bažiny a mokrinový permafrost (najmä severné, západné a juhozápadné roviny). Zamrznutá voda vo forme ľadovcov pokrýva 41 440 km2 pevniny a 3 108 km2 prílivovej zóny. Len Beringov ľadovec, ktorý sa nachádza na juhovýchode Aljašky, v blízkosti hranice s kanadským teritóriom Yukon, zaberá 5 827 km2.
Súostrovie Aleuty pretína 180. poludník, Aljaška môže byť teda považovaná zároveň za najvýchodnejší aj za najzápadnejší zo štátov USA. Aljaška a hlavne Aleuty patria k zemepisným extrémom USA. Dátumová hranica sa mierne odchyľuje od 180. poludníka práve preto, aby mal celý štát a tým aj celé územie USA rovnaký deň.
[úprava] Podnebie
Podnebie Aljašky je v porovnaní s ostatnými 49 štátmi USA chladné, čo sa dá ľahko predpokladať, keď vezmeme do úvahy jej polohu. Klíma sa ale aj v rámci štátu, vďaka jeho veľkosti, značne líši. Búrky nie sú na Aljaške obvyklé a tornáda sa vyskytujú len veľmi zriedka. Sneh sa samozrejme vyskytuje na celom území Aljašky aj keď jeho množstvo sa v rôznych oblastiach značne líši. Klimatické zóny Aljašky sa dajú rozdeliť do nasledujúcich piatich oblastí pričom mesto v zátvorke má klímu typickú pre danú oblasť: juhovýchodný výbežok (Juneau), južná centrálna časť (Anchorage), západná časť (Nome), vnútrozemie (Fairbanks), a severná časť (Barrow).
- Podnebie v hlavnom meste Juneau na juhovýchodnom výbežku sa dá asi najlepšie popísať ako „chladnejšia verzia Seattlu“. Podľa Köppenovho členenia spadá juh tejto oblasti do mierneho oceánskeho pásma (morského) (Cfb) a sever do subarkitckého (boreálneho) oceánskeho (Cfc). Celoročne je toto najvlhkejšia a zároveň najteplejšia časť Aljašky, v zime sa tu vyskytujú miernejšie teploty a počas celého roka mnoho zrážok. V Juneau ročna naprší viac ako 1 250 mm zatiaľ čo mimo mesta naprší až 7 000 mm[3]. Je to tiež jediný región Aljašky, kde sa priemerné denné teploty v zimných mesiacoch pohybujú nad bodom mrazu.
- Klíma v južnej centrálnej časti je na aljašské pomery mierna. Hlavným dôvodom je v tomto prípade blízkosť pobrežia. Aj keď tu prší menej ako na juhovýchode Aljašky, napadne tu omnoho viac snehu a dni bývajú spravidla jasnejšie. Priemerne v Anchorage ročne naprší 325 mm a napadne 190 cm snehu. V tejto časti sú ale aj oblasti, kde napadne snehu omnoho viac. Kvôli krátkym chladným letám spadá táto oblasť už do subarktického (boreálneho) kontinentálneho (pevninového) podnebného pásma (Köppen Dfc).
- Podnebie západnej Aljašky určuje najmä Beringovo more a Aljašský záliv. V juhozápadnej časti tejto oblasti je subarktické oceánske podnebie, ďalej na sever subarkitcké kontinentálne. S prihliadnutím na to, ako ďaleko na severe sa nachádzame, tu prevládajú ešte stále pomerne mierne teploty. V rámci tejto oblasti sa klíma značne líši, hlavne čo sa týka zrážok. Polostrov Seward je prakticky púšť, naprší tu menej ako 250 mm ročne, kým niektorým oblastiam medzi mestami Dillingham a Bethel sa dostane ročne až 2 500 mm[3].
- Vnútrozemie Aljašky sa dá asi najlepšie označiť ako extrémne a je výborným príkladom subarktického podnebného pásma. Jedny z najnižších ale aj najvyšších teplôt Aljašky boli namerané v oblasti poblíž mesta Fairbanks. V lete tu môže teplota vystúpiť až ku 30°C (vyše 80°F), zatiaľ čo v zime padá až pod -52°C (-60°F). Zrážky sú vo vnútrozemí malé, často aj menej ako 250 mm ročne, zato však zimné snehové zrážky sa zvyčajne udržia počas celej zimy.
Najvyššia aj najnižšia zaznamenaná teplota Aljašky boli namerané práve v oblasti vnútrozemia. Najvyššie sa ortuť teplomeru vyšplhala na 38°C (100°F) v meste Fort Yukon 27. júna 1915[4][5], pričom to je spolu s teplotou nameranou v Pahale na Havaji najnižšia najvyššia teplota Spojených štátov[6][7]. Najnižšia zaznamenaná teplota na Aljaške je -64°C (-80°F), ktorá bola nameraná v meste Prospect Creek 23. januára 1971[4][5], je len o jeden stupeň vyššia ako najnižšia nameraná teplota Severnej Ameriky (nameraná v meste Snag, v kanadskom teritóriu Yukon[8]).
- Podnebie na severe Aljašky presne zodpovedá predstave klímy za polárnym kruhom. Jedná sa o arktické (studené) tundrové pásmo (Köppen ET) s dlhými veľmi studenými zimami a krátkymi chladnými letami. V meste Barrow je aj v júli najnižšia primerná teplota len tesne nad nulou: 2°C (34°F)[9]. Zrážková činnosť je v tejto časti Aljašky len mierna, mnoho miest nemá viac ako 250 mm ročne, aj to najmä vo forme snehu, ktorý sa udrží takmer po celý rok.
[úprava] Referencie
- ↑ Porco, Peter (23. jún, 2003). "Long said to be second to Fundy, city tides aren't even close". Anchorage Daily News.
- ↑ Zaujímavé fakty o Aljaške (en)
- ↑ 3,0 3,1 Priemerné ročné zrážky v oblasti Aljaška-Yukon (en). Klimatický servis Oregonskej štátnej univerzity.
- ↑ 4,0 4,1 Zaujímavé faky a rekordy týkajúce sa aljašského počasia (en). (PDF) NOAA - National Oceanic and Atmospheric Administration.
- ↑ 5,0 5,1 Štátne rekordy (en). Western Regional Climate Center, Desert Research Institute.
- ↑ Záznam počasia máj (en). NOAA.
- ↑ Často kladené otázky o Aljaške: počasie (en). Statewide Library Electronic Doorway, Aljašská unverzita vo Fairbanks.
- ↑ Ned Rozell. Najchladnejšie miesto Severnej Ameriky (en). Geofyzikálny inštitút Aljašskej univerzity vo Fairbanks.
- ↑ Dejiny mesta Barrow, Aljaška. Zhrnutie za júl 2006 (en) Weather Underground
 |
Tento geografický článok o mieste v USA je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
