Americká vojna za nezávislosť
Z Wikipédie
Americká vojna za nezávislosť (1775 – 1783), označovaná aj ako Americká revolúcia alebo Boj amerických osád za nezávislosť bola vojna medzi Veľká Britániou a 13 kolóniami v severnej Amerike. Vojna skončila zvrhnutím britskej vlády a založením Spojených štátov amerických.
Veľká Británia mala v Novom Anglicku silnú armádu. Medzi kolóniami a vládou v Londýne však panovalo napätie pre vysoké dane, ktoré museli kolónie platiť na udržiavanie tejto armády. Správa kolónií bola zverená zhromaždeniam, ktoré fungovali v miestom rámci. To však neznamenalo, že kolónie mali zástupcov v londýnskom parlamente, ktorý rozhodoval o nových daniach. Kolónie teda mali platiť dane, ktoré si sami neodsúhlasili.
V roku 1773 došlo k prvému väčšiemu konfliktu. Keďže Anglicko uvalilo aj clo na čaj, skupina odporcov londýnskej vlády sa prezliekla za indiánov a v prístave vyhádzala do mora náklad čaju pochádzajúceho z Indie. Tento čin sa do dejín zapísal ako Bostonské pitie čaju a pokladá sa za "rozbušku" Americkej revolúcie. Na tento čin musel anglický kráľ reagovať a v Massachusetts vyhlásil stanné právo. Ostatných 12 osád preto bojkotovalo anglický tovar, čo anglický kráľ spolu s anglickou vládou považovali za vzburu, ktorú je potrebné potlačiť.
V roku 1775 (19. apríla) sa začala vlastná vojna za nezávislosť. Spočiatku jadro armády tvorili farmári, neskôr sa pridali aj manufaktúrnici a plantážnici. V máji 1775 sa na tzv. kontinentálnom kongrese stretli zástupcovia trinástich kolónií a zvolili Georgea Washingtona za vrchného veliteľa koloniálnej armády.
4.7.1776 sa zástupcovia amerických osád zišli na kongrese vo Philadelphii, na ktorom bola slávnostne prijatá deklarácia "Vyhlásenie nezávislosti". Jej autorom bol Thomas Jefferson. Vznikla teda únia trinástich osád, ktoré sa vzbúrili proti Anglicku. V tejto deklarácii vyhlásili
- že americké osady sú nezávislé od anglickej koruny
- rovnosť všetkých ľudí v Amerike (okrem Indiánov a černochov)
- zabezpečovala právo voliť (okrem černochov a Indiánov)
- právo ľudu meniť alebo zrušiť takú vládu, ktorá by bola v rozpore s ľudskými právami
- právo na život, slobodu a ľudské šťastie
Obrat vo vojne nastáva v roku 1777 v bitke pri Saratoge – začínajú úspechy prisťahovalcov, pretože ich podporujú európske štáty (Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko). Pomoc Francúzska vo vojne zabezpečil Benjamin Franklin (americký vyslanec vo Francúzsku). Vojna bola definitívne ukončená v roku 1781 v bitke pri Yorktowne. Únia podpísala mier s Anglickom vo Versailles, ktorým Anglicko uznalo nezávislosť USA a odstúpilo im územie na západ až po Mississippi.
[úprava] Míľniky
- 1775: bitky pri Concorde, Lexingtone a Bunker Hille
- 1776 (4.7.): Deklarácia nezávislosti Spojených štátov amerických na 2. kontinentálnom kongrese
- 1777: víťazstvo pri Saratoge; prijatie Článkov konfederácie
- 1781: víťazstvo pri Yorktowne
- 1783: versaillská zmluva
