Astronomická ročenka

Z Wikipédie

Astronomická ročenka je ročenka, ktorá obsahuje súhrn najdôležitejších údajov o polohe Slnka, Mesiaca, planét, hviezd, ako aj o zatmeniach Slnka a Mesiaca, o zákrytoch hviezd, o konfiguráciách planét a iných úkazoch v danom roku a tabuľky na určovanie času a polôh. Výpočet polôh, efemeríd nebeských telies sa obyčajne udáva pre Slnko a planéty na každý deň, pre Mesiac na každú hodinu, pre hviezdy v intervale niekoľkých dní. Údaje v astronomických ročenkách sa počítajú v astronomických výpočtových strediskách pomocou počítačov.

Prvé tabuľky pohybu a polôh Slnka a Mesiaca zostavil Hipparchos v 2. storočí pred Kr. až na 600 rokov dopredu. V Ptolemaiovom Almageste z 2. storočia boli zachytené už presné predpovede zatmení Slnka a Mesiaca. Na základe dlhodobých pozorovaní boli v 13. storočí zostavené tabuľky polôh nebeských telies, Tabulae Alfonsianae. V 16. storočí vznikli presnejšie tabuľky polôh nebeských telies, Reinoldsove Pruské tabuľky. Medzi najpresnejšie z historických tabuliek efemeríd patria Regiomontanove tabuľky, ktoré používali moreplavci, napríklad aj Krištof Kolumbus) a Tabulae Rudolphinae.

Medzi najpoužívanejšie medzinárodné astronomické ročenky patria:

• Connaissance des Temps
• Nautical Almanac and Astronomical Ephemeris
• Berliner Astronomisches Jahrbuch
• American Ephemeris and Nautical Almanac
• Almanaco Nautico
• Astronomičeskij Ježegodnik

Pre širší okruh záujemcov sa na základe efemeríd zo svetových astronomických ročeniek vypracúvajú ďalšie astronomické ročenky, zohľadňujúce zemepisnú polohu jednotlivých krajín. U nás každoročne vychádza tradičná Astronomická ročenka (Vydavateľstvo Obzor), v Česku Hvězdářská ročenka (ČSAV v Prahe).