Bitka pri Veľkých Vozokanoch

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

V auguste roku 1652 sa Kara Mustafa, veliteľ ostrihomskej - najsevernejšej tureckej posádky v Uhorsku vydal na čele štvortisícovej armády ku Novým Zámkom. Dobre opevnená protiturecká pevnosť so skúsenými bojovníkmi na baštách takémuto výpadu hravo odolala. Novozámocký kapitán Adam Forgáč sa však nedal oklamať. Vedel, že Kara Mustafa útokom na Nové Zámky iba zastieral svoj skutočný zámer. Keďže sa leto chýlilo ku koncu, dalo sa predpokladať, že úroda je pozbieraná a to je čas na koristnícke výpravy proti krajom na sever od Nových Zámkov, najmä na Pohronie a Požitavie. Proti početnejšej tureckej presile však mimo pevnosť nemal veľkú šancu a preto sa iba s malým oddielom jazdcov vydal po Mustafových stopách, ktoré boli v krajine dostatočne viditeľné. Nachádzali vyplienené a vypálené dediny bez obyvateľov. Tí buď sa stali zajatcami a čakalo ich otroctvo, alebo boli poskrývaní v okolitých lesoch, prípadne v zemných skrýšach. Pokiaľ Mustafa postupoval hore údolím Žitavy, Forgáč organizoval vojsko z hajdúchov a sedliakov, ktorým sa podarilo utiecť, alebo sa skryť. Požiadal o pomoc aj mocný rod Esterháziovcov, ktorí tiež pociťovali ekonomické straty v dôsledku tureckého vyčíňania. Velenie zadunajských pevností podliehalo veleniu Forgáča. Spoločne sa im podarilo dať dohromady asi 1300-1400 ozbrojencov. S takouto silou a dobrou taktikou sa rozhodli zabrániť návratu Turkov s korisťou späť do Ostrihomu. Početnú prevahu nepriateľa eliminovali výberom bojiska a odhodlaním svojich bojovníkov, ktorí väčšinou už nemali čo stratiť. Na vhodnom mieste pri obci Veľké Vozokany postavili do štvorhranu vozy, čím vytvorili ako opevnenie z vozov - vozovú hradbu. Túto pozíciu bránili spoločne sedliaci a hajdúsi pod velením niekoľkých skúsených bojovníkov z Forgáčovej družiny. Zvyšok tejto profesionálnej jazdeckej jednotky sa ukryl v blízkom lesíku. Tureckí zvedi podali svojmu pánovi správu o hŕstke sedliakov, ktorí sa asi pokúšajú o zúfalú obranu svojej dediny za kopcom. Mustafa po vydrancovaní a vypálení Tesár (dnes Tesárske Mlyňany) tu nechal malý strážny oddiel, ktorý mal chrániť korisť a znemožniť útek zajatcov. S ostatnou asi štvortisícovou hordou sa okolo poludnia, 26. augusta 1652 vrhol na vozovú hradbu s vidinou ľahkého víťazstva a následným rabovaním neďalekej dediny a jej širšieho okolia. Ich skúsenú jazdu prekvapili obrancovia vozovej hradby. Sedliaci odhodlane bránili svoje pozície a na obrovské prekvapenie útočníkov z poza vozov zahrmeli aj výstrely z ľahkých poľných diel, ktoré znemožnili tureckej jazde rozvinúť priamy útok a zblízka využiť svoju početnú prevahu. Turci po niekoľkohodinovom boji v podvečer ustúpili späť do Tesár. Celá výprava Turkov sa týmto pádom začala javiť ako fiasko, ba čo viac pre takého skúseného dobyvateľa (lupiča) ako bol Kara Mustafa bola táto situácia urážajúca a ponižujúca. Veď pokiaľ jeho jazda krvácala v bezvýznamnej šarvátke s hŕstkou sedliakov ukrývajúcich sa za vozmi prišiel o korisť, ktorá bola nielen meradlom jeho úspešnosti, ale určite tvorila aj potravinovú základňu na zimu pre neho a jeho hordy. Ostrohom očakával jeho triumfálny príchod.

Na druhý deň, 27.augusta 1652 skoro ráno bitka pokračovala. Pozri si Historickú revue 11/2004 a moc si nevymýšlaj. Tam sú informácie historicky podložené.