Bodva

Z Wikipédie

Bodva je rieka na juhu východného Slovenska, vytvára veľký oblúk na území okresu Košice - okolie. Je ľavostranným prítok Slanej, do ktorej ústi na území Maďarska pri obci Boldva. Celková dĺžka toku je 113 km, pričom na území Slovenska má dĺžku 48,4 km, plochu povodia 890,4 km² a priemerný prietok 5 m³/s (štátna hranica). Bodva je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia na našom území je 40%. Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky.

[úprava] Prameň

Pramení vo Volovských vrchoch, v podcelku Pipitka, na severovýchodnom svahu vrchu Osadník (1 185,6 m), v nadmorskej výške približne 890 m n. m., juhozápadne od obce Štós.

[úprava] Opis toku

Od prameňa tečie najprv na severovýchod cez Chotárnu dolinu, kde priberá niekoľko prítokov zľava, oblúkom sa stáča na východ, následne znovu na severovýchod a preteká dolinou Čierna Moldava. Zľava potom priberá Štósky potok, stáča sa na východ a rozšituje svoje koryto. Sprava priberá prítok z doliny Žalobka, z ľavej strany Porču a napája malú vodnú nádrž. Ďalej vytvára veľký oblúk prehnutý na sever, priberá Piverský potok zľava a vstupuje do Košickej kotliny (podcelok Medzevská pahorkatina). Preteká územím mesta Medzev, kde boli na bočnom ramene vybudované dve malé vodné nádrže, hlavné koryto rieky sa stáča na juhovýchod a z ľavej strany priberá Zlatnú a Opustený potok a pokračuje východným smerom. Za mestom najprv Rakov potok zľava, potom Šugovský potok sprava, zo severu obteká Jasovskú planinu a pri osade Počkaj postupne priberá zľava Borzov, Suchý potok a Zábavu. Ďalej sa stáča na juhovýchod, preteká obcou Jasov, kde priberá zľava Oľšavu a sprava Teplicu, obteká krasové územie na pravom brehu s viacerými jaskyňami a pri osade Hatiny sa stáča a pokračuje južným smerom. Ďalej tečie cez Moldavu nad Bodvou, pokračuje rovinatým územím Košickej roviny cez Budulov a opäť mení smer toku, najprv na juhozápad (189,5 m n. m.) popri obci Peder. Zľava priberá svoj najvýznamnejší prítok, Idu (180,9 m n. m.), a prudko sa stáča na sever. Preteká okolo obce Žarnov a opätovne prudko mení smer toku na západ, z ľavej strany sa oddeľuje koryto Starej Bodvy tečúce ďalej súbežne a rieka pokračuje novým napriameným korytom, pričom priberá Drienovec sprava. Neďaleko obce Turňa nad Bodvou sa otáča na juhozápad, sprava priberá Turňu a následne sa zľava spája s korytom Starej Bodvy. Tečie okrajom obce Hosťovce, opúšťa územie Slovenska a pokračuje na území Maďarska. Najvýznamnejšími prítokmi na území Maďarska sú Ménes-patak sprava a Rakaca zľava.

[úprava] Povodie Bodvy podľa prítokov (v smere toku)

Bodva (len na území Slovenska; P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)

• Štósky potok Ľ
• Porča Ľ
• Piverský potok Ľ
• Zlatná Ľ
  • Hummel Ľ
• Opustený potok Ľ
• Rakov potok Ľ
• Šugovský potok P
• Borzov Ľ
• Suchý potok Ľ
• Zábava Ľ
  • Hájny potok Ľ
• Olšava Ľ
  • Zadný potok P
• Teplica P
• Ida Ľ
  • Idčiansky potok Ľ
  • Rieka Ľ
  • Hlboký potok Ľ
  • Horský potok Ľ
  • Idiansky potok Ľ
  • Šacký potok Ľ
  • Ortovský potok P
    • Komárovský potok Ľ
      • Lúčny potok P
  • Gombošský kanál Ľ
  • Perínsky kanál
    • Kanský potok Ľ
      • Jelšový potok P
  • Ružový potok Ľ
  • Cestický potok P
    • Široký kanál P
  • Čečejovský potok P
    • Stavenec Ľ
    • Lesný potok Ľ
    • Zlatín Ľ
      • Kobylský potok Ľ
      • Nováčanský potok Ľ
    • Šemšiansky potok Ľ
      • Vydumanec Ľ
      • Slaný potok P
        • Hodkovský potok Ľ
      • Seleška P
    • Mokranský potok P
      • Chudý kanál Ľ
      • Brezinský kanál Ľ
  • Konotopa Ľ
    • Rešický potok Ľ
    • Janický potok Ľ
• Drienovec P
  • Miglinc P
  • Skalný potok P
• Novoveský potok Ľ
• Turňa P
  • Zadný potok Ľ
  • Sobotiskový potok Ľ
  • Bazínsky potok Ľ
  • Chotárny potok Ľ
  • Hrušovský potok Ľ
    • Vápenný potok P
  • Blatný potok Ľ
    • Šajbový potok P
  • Hájsky potok Ľ