Bytčiansky hrad

Z Wikipédie

Bytčiansky hrad

Bytčiansky hrad je renesančný kaštieľ v strede Bytče.

Obsah

1 Charakteristika
2 Dejiny
3 Exteriér
4 Súčasný stav
5 Prístup
6 Okolie
7 Zaujímavosti
8 Externé odkazy

[úprava] Charakteristika

Renesančný kaštieľ v strede mesta patrí k najvýznamnejším a architektonicky najpôsobivejším feudálnym sídlam na Slovensku. Národná kultúrna pamiatka. Pozostáva z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, ako aj hospodárskych a obytných budov.

[úprava] Dejiny

Pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí, patriaci nitrianskemu biskupstvu. V roku 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Turzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý v rokoch 1571- 74 vybudoval na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ - opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Vzhľad starého hradu s obytnou vežou v opevnení poznáme z historických rytín. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Turzo talianskeho majstra Kiliána z Milána (jeho postava je zvečnená na freske v prízemí na kruhovom schodišti). V otcovej činnosti pokračoval syn Juraj Turzo, ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore. Ako uhorský palatín dal 1601 vybudovať tzv. Sobášny palác, priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným hostinám svojich šiestich dcér. Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk 1605 -1612. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa.

Po vymretí Turzovcov, ktorí zriadili v Bytči knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, zmenili sa osudy bytčianskeho kaštieľa. Kaštieľ sa 1624 dostal do rúk Eszterháziovcov, ktorí vlastnili Bytču až do polovice 19.storočia. Protireformačne naladení Eszterháziovci využívali kaštieľ skôr na hosp. účely; jeho vzhľad obohatili len 1736 cyklom postáv v arkáde - fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov a známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie. R. 1862. panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá uskutočnila nevhodné úpravy: vlastný kaštieľ prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd. Tzv. klasicistickú budovu, ktorá vznikla okolo 1830 prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom obce.

[úprava] Exteriér

Centrum areálu tvorí štvorkrídlový objekt kaštieľa s arkádovým nádvorím, ústrednou vstupnou vežou a s kruhovými vežami na nárožiach. Sobášny palác pri kaštieli sa vyznačuje bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu.

[úprava] Súčasný stav

V hlavnom objekte kaštieľa je umiestnený Štátny oblastný archív, v Sobášnom paláci sú výstavné priestory Považského múzea. Po dokončení úprav budú budovy areálu slúžiť kultúrno-spoločenským účelom a cestovnému ruchu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po 1960. Dlhodobá úprava, ktorej výsledkom bude prinavrátenie vzhľadu areálu do thurzovského obdobia, sa postupne realizuje. Sobášny palác je už v pôvodnej podobe zo začiatku 17. storočia.

[úprava] Prístup

Hrad leží uprostred mesta Bytča. SAD Bytča, ŽSR Bytča.

[úprava] Okolie

Možnosti výletov do Javorníkov (po zel. zn. z Petrovickej dol. na Čerenku - 2 1 /4 h) a Strážovských vrchov (červ. zn. z Hričov. Podhradia - 3/4 h na Hričovský hrad), no najmä do Súľovských skál: ČSAD do Súľova, výstup na Súľovský hrad po zel. zn. - 3/4 h. Mestom vedie Medzinárodná horská cesta priateľstva Eisenach-Budapešt' (tzv. EB), tu ako modrá zn. z Javorníkov do Strážovských vrchov.

Blízke hrady: Hričov, Súľov, Lietava, Považský hrad.

[úprava] Zaujímavosti

V kaštieli slúžil ako vojak strážneho oddielu Juraj Jánošík, ktorý sa tu zoznámil s uväzneným kysuckým zbojníkom Tomášom Uhorčíkom. Tento ho po prepustení z cisárskeho vojska nahovoril, aby sa dal k zbojníkom. Jánošík si potom vytvoril vlastnú družinu a stal sa legendárnym hrdinom, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“. Nakoniec ho začiatkom marca 1713 chytili, v Liptovskom Mikuláši, odsúdili a popravili na šibenici.

V bytčianskom kaštieli sa konal 7. januára 1611 súd nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej, Čachtickej pani, známej svojimi sadistickými výčinmi. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Samu Alžbetu Bátoriovú nesúdili, v rozsudku sa spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti 1614.