Centaur (raketový stupeň)
Z Wikipédie
 |
||
| Základné údaje | ||
|---|---|---|
| Funkcia | raketový stupeň | |
| Výrobca | General Dynamics,Lockheed Martin | |
| Krajina pôvodu | USA | |
| Výška | 9.10 - 10.70 m | |
| Priemer | 3.05 - 4.3 m | |
| Hmotnosť | 22936 kg | |
| Počet stupňov | 2 | |
| Nosnosť | ||
| Náklad na LEO | do 25000 kg | |
| Náklad na GEO |
do 8200 kg | |
| História letov | ||
| Stav | ukončené | |
| Nasadenie | Titan 3, Titan IV Atlas Delta 3 Delta IV Saturn |
|
| Počet štartov | 19 | |
| Úspešné štarty | 178 | |
| Zlyhania | 0 | |
| Prvý štart | 9. máj 1962 | |
| Významné náklady | Voyager, Viking, Cassini, New Horizons, MRO | |
| Prvý stupeň - Centaur | ||
| Motory | 1 - 2 RL-10A | |
| Ťah | 99.2 kN resp. 147 kN | |
| Doba funkcie | 842 s resp. 421 s | |
| Palivo | LH2 / LOX | |
Raketový stupeň Centaur sa zapísal do dejín raketovej techniky ako najúspešnejší raketový ťahač na kryogénne pohonné látky všetkých čias. Je veľmi výkonný a spoľahlivý. Existuje niekoľko jeho verzií s jedným alebo dvoma raketovými motormi RL-10 a rôznou kapacitou nádrzí na kryogénne pohonné hmoty. Týmto raketovým ťahačom boli vynesené aj najznámejšie medziplanetárne sondy (Viking, Voyager, Cassini, New Horizons a iné). Pred haváriou raketoplánu Challenger sa plánovál použiť ako raketový ťahač pre štart sond z raketoplánu. Na zrušenie projektu doplatila hlavne misia sondy Galileo, ktorá bola navedená na pomalšiu a podstatne nebezpečnejšiu dráhu k Jupiteru, pomocou Inertial Upper Stage (IUS) .
