Edmund Halley

Z Wikipédie

Edmund Halley
astronóm britského pôvodu
Narodenie	8. november 1656 Londýn, Anglicko
Úmrtie	14. január 1742 Londýn, Anglicko
Pozri aj Biografický portál

Edmund Halley alebo Edmond Halley (* 8. november 1656, Londýn – † 14. január 1742, Londýn) bol anglický astronóm, matematik, fyzik a meteorológ.

Halley sa narodil v Haggerstone, (časť Londýna) ako syn bohatého mydliara. V detskom veku sa veľmi zaujímal o matematiku. Neskôr nastúpil do školy sv. Pavla a po doštudovaní odišiel na The Queen's College v Oxforde. Už počas štúdia publikoval štúdie o slnečnej sústave a slnečných škvrnách. Po odchode z Oxfordu v roku 1676 navštívil juhoatlantický ostrov sv. Heleny so zámerom študovať hviezdy južnej hviezdnej oblohy. V roku 1678 sa vrátil do Anglicka a nasledujúceho roku vydal Katalóg hviezd južnej oblohy (v orig. Catalogus Stellarum Australium), ktorý obsahoval 341 hviezd z tejto časti oblohy. Na Oxforde dostal titul majstra slobodných umení a bol prijatý za člena Kráľovskej spoločnosti. O rok neskôr vypracoval metódu, pomocou ktorej sa dá z prechodu Merkúra alebo Venuše pred Slnkom určiť slnečná paralaxa. V roku 1686 Halley publikoval druhú časť výsledkov z jeho expedície, ktorá sa týkala problému pasátov a monzúnov. Za príčinu týchto pohybov určil ohrev atmosféry Slnkom. Taktiež dokázal vzťah medzi atmosférickým tlakom a nadmorskou výškou.

Halley sa oženil v roku 1682 a usadil sa v Islingtone. Väčšinu svojho vedeckého času trávil pozorovaním Mesiaca, ale tiež ho zaujímala aj gravitácia. Problém, ktorý tak priťahoval Halleyho pozornosť bol dôkaz akým Kepler opísal pohyb planét okolo Slnka. Tak v auguste 1684 odišiel za Newtonom, aby o tom s ním diskutoval. Newton mal však problém už vyriešený, ale nepublikoval ho. Halley presvedčil Newtona, aby výsledky práce. Dielo vyšlo v roku 1687 s názvom Principia mathematica philosophiae naturalis a výdavky spojené s vydaním sponzoroval Halley.

V roku 1690 vypracoval plán pre potápačský zvon - zariadenie schopné vydržať pod vodou dlhšiu dobu s oknom na výskum podmorského sveta. V Halleyho zvone sa atmosféra plní dodávaním vzduchu trubicou z pumpy umiestnenej na úrovni hladiny.

V roku 1693 publikoval článok o dôchodkoch, v ktorom uviedol analýzu veku ľudí v okamihu smrti spracovanú zo záznamov poľského mesta Vroclav. Britskej vláde to umožnilo lepšie obchodovať s dôchodkami. Halley výrazne ovplyvnil rozvoj poisťovníctva a jeho práca predstavuje významný míľnik v dejinách demografie.

V roku 1698 prijal úlohu kapitána na lodi Paramore za účelom skúmať zemský magnetizmus. Merania robil v dva roky vo vodách atlantického oceánu medzi 52. severnou a južnou rovnobežkou. Výsledky publikoval v diele General Chart of the Variation of the Compass (1701). V tomto diele sa prvýkrát objavili aj tzv. Halleyho čiary (tiež známe ako izogonické).

V novembri 1703 sa stal profesorom geometrie na Oxfordskej Univerzite a v roku 1710 prijal čestný titul doktora práv. V roku 1705 vydal dielo Prehľad komét (v orig. Synopsis Astronomia Cometicae), v ktorom tvrdil, že kométy z rokov 1456, 1531, 1607, a 1682 sú jedna a tá istá kométa, ktorej návrat predpovedal na rok 1758. Neskôr sa stala známa ako Halleyho kométa.

V roku 1718 objavil porovnaním starších katalógov vlastný pohyb hviezd. V roku 1720 obsadil miesto riaditeľa Greenwichského observatória, ktoré prebral po Johnovi Flamsteedovi a pôsobil na ňom až do svojej smrti. Pochovaný je v kostole sv. Margaréty v juhovýchodnom Londýne.