Erich Hoepner

Z Wikipédie

Erich Hoepner
nemecký generál v druhej svetovej vojne
Narodenie	14. september 1886 Frankfurt nad Odrou, Brandenbursko, Nemecko
Úmrtie	8. august 1944 Berlín, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Hoepner, Erich (* Frankfurt nad Odrou, Brandenbursko, Nemecko – † 8. august 1944, Berlín, Nemecko) bol nemecký generál v druhej svetovej vojne.

[úprava] Život

Narodil sa vo Frankfurte nad Odrou, v prvej svetovej vojne slúžil ako dôstojník jazdectva. Aj to bol jeden z dôvodov prečo ho neskôr často nazývali „Der Alte Reiter“ (starý kavalerista) Najskôr zastával nižšie veliteľské funkcie, ale neskôr sa stal štábnym dôstojníkom. Po vojne vstúpil do Reichswehru Od októbra 1932 velil 4. horskému pluku. Následne rýchlo kariérne postupoval. Vo februári 1933 sa stal náčelníkom 1. divízie, v októbri nasledujúceho roku náčelníkom štábu I. armádneho zboru. Už o rok bol menovaný za náčelníka štábu Skupinového veliteľstva 1. V roku 1936 bol povýšený do hodnosti generála. Od októbra 1937 velil 1. ľahkej brigáde, ktorú v októbri 1938 reorganizoval na ľahkú divíziu. Onedlho na to v novembri bol povýšený do hodnosti generál-poručíka a ako priaznivec nasadenia tankov poverený vedením XVI. motorizovaného zboru. Napriek tomu že bol odporcom Versaillského mieru, pri plánovanej vzbure vyšších dôstojníkov bolo jeho úlohou, zasiahnuť proti oddielom Waffen-SS. Vzburu však nacisti odhalili a jej tvorcov potrestali. Úloha Hoepnera však zostala nepovšimnutá.

Svoje jednotky viedol v prvých ťaženiach druhej svetovej vojny, pri invázii do Poľska i do Francúzska. Za úspechy v týchto ťaženiach obdržal Rytiersky kríž a bol povýšený do hodnosti generál-plukovníka. Od februára 1941 velil 4. tankovej skupine, s ktorou sa účastnil na vpáde do ZSSR . Od decembra 1941 velil 4. tankovej armáde, s ktorou bojoval pri Moskve. Po sovietskej protiofenzíve so svojimi jednotkami ustúpil aj napriek rozkazom Hitlera, ktorý ho preto v januári 1942 pozbavil velenia. Okrem odvolania z funkcie bol degradovaný a pozbavený práva nosiť uniformu. Po bojoch na východnom fronte si uvedomil, že dobyvačná vojna, ktorú sa rozhodol Hitler viesť ničí Nemecko a stal sa ešte presvedčenejším odporcom nacizmu.

Zapojil sa do príprav atentátu na Hitlera. 20. júla 1944 však spiklenci neboli úspešní. Väčšinu z nich nacisti rýchlo zatkli. Aj on bol zatknutý a mučený Gestapom, „národný súd“ ho nakoniec odsúdil k smrti obesením. 8. augusta 1944 ho nahého obesili v Berlínskom väzení Plötzensee.