Filippo Brunelleschi
Z Wikipédie
pri florentskej katedrály Santa Maria del Fiore
Filippo Brunelleschi (* 1377 – † 15. apríl 1446, Florencia) bol významný taliansky architekt, považovaný za priekopníka nového, renesančného architektonického štýlu. Spoločne so svojimi druhmi, maliarom Masacciom a sochárom Donatellom tvorí takzvanú veľkú trojku florentskej renesancie.
Brunelleschi bol všestranne nadaným umelcom, predovšetkým sochárom a architektom. Roku 1401 sa napríklad zúčastnil súťaže na vytvorenie severných dverí Baptisteria San Giovanni vo Florencii. Pozvanie zúčastniť sa súťaže dostalo niekoľko vtedy známych sochárov. Všetci účastníci súťaže dostali rovnaké zadanie, stvárniť výjav obetovanie Izáka Abrahámom. Brunelleschi túto tému poňal už ozaj renesančne a humánne - anjel musí, na rozdiel od Ghibertiho stvárnenia, Abrahámovu ruku doslova strhnúť, aby mu zabránil v čine - v diele je istá dramatičnosť. Ďalší účastník a víťaz (či však vyhral ozaj on, nie je dodnes jasné, niektorí sa domnievajú, že sa obaja umelci umiestnili na rovnakom mieste a Brunelleschi prenechal víťazstvo Lorenzovi Ghibertimu) Lorenzo Ghiberti zobrazil Obetovanie s čiastočným vplyvom talianskej gotiky - všetko je len v náznakoch - anjel zastavuje Abraháma púhym gestom. Ghiberti je autorom druhej aj tretej brány florentského Baptisteria (tretiu bránu nazval Michelangelo „dverami do raja“).
Roku 1419 zahájil Brunelleschi stavbu florentského nalezinca (špitál neviniatok) (Ospedale degli Innocenti), ktorý je považovaný za manifest renesančnej architektúry. Na budove nalezinca použil stĺpové arkádové priečelie.
Neskôr sa však všetkej ostatnej činnosti vzdal, aby sa mohol venovať architektúre. Mnoho rokov svojho života zasvätil stavbe grandióznej kupole chrámu Santa Maria del Fiore vo Florencii. Stavba bola prevedená veľmi novátorským spôsobom a jej realizácia trvala až do roku 1434. Architekt ju nikdy nevidel v dnešnej podobe. Po jeho smrti bola kopula ešte doplnená lucernou a zlatou guľou. Kopula zaklenbuje priestor väčší, než 43m (antický Panteón 40m), je to kopula dvojplášťová - samonosná - kombinuje tu dva druhy klenieb.
Brunelleschiho zaujala antika. Spoločne so svojim priateľom Donatelom študoval antické pamiatky v Ríme, ktorý navštívil prvý raz roku 1431. Na základe štúdia antických autorov Euklida a Ptolemaia objavil a začal používať pravidlá lineárnej perspektívy. Vo svojom diele sa však neusiloval len napodobiť antické stavby, ako sa často tvrdí, a pri stavbe kopuly florentského dómu nepostupoval metódami staviteľov starovekého Grécka alebo Ríma. Podobnosť tejto stavby a rímskeho Panteónu sa týka iba vzhľadu, nie stavebnej techniky. Bruneleschi sa inšpiroval aj prostredím, z ktorého pochádzal, to znamená románskou a gotickou architektúrou v Toskánsku.
Potom ho Medicijovci poverili prestavbou Starej sakristie v kostole San Lorenzo, ktorá bola ich rodinnou kaplnkou. Brunelleschi vytvoril z tohto priestoru v rokoch 1420–1428 majstrovské dielo ranej renesancie. Štvorcový pôdorys kaplnky centrálneho riešenia, nad ktorým sa dvíha kupola, sa opakuje v centrálnom priestore kostola San Lorenzo, prestavbou ktorého sa architekt začal zaoberať roku 1423. Jeho interiér pripomína trojloďovú ranokresťanskú baziliku, na ktorej sa opakuje sled oblúkov a stĺpov, ktorý sa uplatnil už v portiku nalezinca.
Pendantom kostola San Lorenzo je chrám San Spirito, ktorý sa nachádza na opačnom, ľavom brehu rieky Arno. Jeho projekt vypracoval Brunelleschi roku 1428 na žiadosť bohatých florentských rodín. Stavať sa začalo až roku 1436 a pokračovalo ešte dlho po architektovej smrti. Interiér tejto trojloďovej baziliky predstavuje jeden z najkrajších renesančných kostolov vo Florencii. Vyniká presnosťou proporcí.
z najvýznamnejších stavieb Filippa Bruneleschiho
Posledným Bruneleschiho dielom bola kaplnka Pazziov v kostole Sta Croce v krížovej chodbe florentského chrámu San Marco. Je to jeho jediná stavba, kde vytvoril aj priečelie.
Bruneleschi sa však nevenoval len cirkevnej architektúre. Je autorom staršieho typu florentských renesančných palácov. Podľa jeho návrhu sa začal stavať palác rodu Pitti, nebol však kvôli svojim prehnaným rozmerom, ktoré si prial zadávateľ stavby, dokončený.
Na konci svojho života sa Brunelleschi zaoberal projektom lucerny kupoly florentského dómu a návrhom najmonumentálnejšieho paláca vo Florencii Palazzo Pitti (dokončil Ammanati roku 1577). Aj keď poznal rímsku antickú architektúru a inšpiroval sa ňou, jemné architektonické tvaroslovie prebral zo stavieb florentskej románskej protorenesancie.
Brunelleschiho po smrti pochovali v podzemí florentského dómu.
