Fotosféra
Z Wikipédie
Fotosféra je oblasť hviezdy, v ktorej optická hĺbka nadobúda hodnotu rovnú jednej. Inými slovami, je to oblasť, v ktorom objekt, napríklad hviezda, prestáva byť priehľadný. Pretože hviezdy sú plynné gule, nemajú pevný povrch, avšak existuje hĺbka, v ktorej plyn prestáva byť priehľadný pre fotóny a táto oblasť je pozorovateľná ako povrch hviezdy.
Najlepšie preskúmaná je slnečná fotosféra. Celý jej povrch pokrývajú stúpajúce a klesajúce prúdy plazmy. Tento jav sa nazýva granulácia. Slnečná fotosféra má hrúbku (podľa rôznych zdrojov) 200 až 500 km, je to teda, v porovnaní s inými časťami Slnka, veľmi tenká vrstva. Hneď pod ňou sa nachádza konvektívna zóna a nad ňou chromosféra. Priemerná teplota fotosféry sa pohybuje od 5 500 do 6 000 Kelvinov, čiže je to najchladnejšia vrstva Slnka. V oblastiach slnečných škvŕn to môže byť len 4 000 Kelvinov. Preto chladnejšie škvrny vyzerajú v porovnaní s okolitou fotosférou tmavšie. Vo fotosfére sa okrem slnečných škvŕn a granúl vyskytujú aj supergranuly, obrie cely a fakuly.
Názov fotosféra pochádza z grétskeho photos, čo znamená svetlo. Fotosféra skutočne emituje až 99% žiarenia Slnka. Jej spektrum je spojité a náchádzajú sa v ňom tmavé čiary - Fraunhoferove čiary.
 |
Tento astronomický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
