Frazeologizácia

Z Wikipédie

Frazeologizácia je proces, v ktorom z voľného spojenia, z ustáleného spojenia nefrazeologickej povahy alebo aj z jednotlivého slova vzniká frazéma. Je to komplexný proces, založený na najrozmanitejších vnútorných syntagmatických, paradigmatických nepravidelnostiach slov ako komponentov frazémy, čo sa prejavuje v neštandardných vlastnostiach jednotlivých zložiek frazémy, ich ustálením pri stvárnení významu spojenia a nadobudnutím osobitných sémantických a štylistických vlastností (najmä expresívnosti) celku. Tento proces neprebieha pri všetkých frazémach rovnakými spôsobmi ani v rovnakej miere (preto sa rozlišuje viacej typov frazeolgizácie). Niekedy je podmienený jazykovými danosťami (vtedy sa hovorí o jazykovej frazeologizácii, napr. prirovnanie dlhý ako Topoľčany, podobne v češtine dlouhý jako Lovosice vzniká prirovnaním nie k dĺžke uvedených miest, ale poukazom na dĺžky slova v týchto miestnych názvoch, k jazykovému typu frazeologizácie patria aj takéto ďalšie jednotky: skloňovať vo všetkých pádoch, od a do zet, človek s veľkým Č, niečo s otáznikom), inokedy vychádza z mimojazykových skutočností (vtedy sa hovorí o mimojazykovej frazeologizácii, k tomuto typu patria napr. takéto jednotky: sedieť ako na tŕní, pristrihnúť niekomu krídla, krídelká, píliť niekomu uši a pod., väčšina frazém vznikla týmto druhým typom frazeologizácie). Podľa toho, či sa tento proces uplatnil v plnej miere pri všetkých zložkách, alebo niektorú zložku úplne nezachytil, rozlišuje sa úplná a čiastočná frazeologizácia (z tohto hľadiska sa zásadne odlišuje frazeologický zrast labutia pieseň od čiastočne frazeologizovaného frazeologického spojenia typu hrobové ticho). Rozličný výsledok čiastkovej a úplnej frazeologizácie sa v istej fáze frazeologického výskumu aj terminologicky rozlišoval, keď spojenie, pri ktorom prebehla iba čiastková frazeologizácia, sa nazývalo frazeologizovaným a spojenie s úplnou frazeologizáciou zasa frazeologickým. Obidva naznačené druhy frazeologizácie sa niekedy chápu ako dva stupne toho istého procesu, keď najskôr sa predpokladá neúplná (čiastočná) frazeologizácia, ktorá sa potom z iného hľadiska javí ako prvotná, a potom ako druhý stupeň toho istého procesu zasa úplná frazeologizácia, ktorá sa javí ako druhotná, sekundárna. V takomto zmysle sa líšia stupňom frazeologizácie napr. niektoré frazémy s fakultatívnymi zložkami: byť pri mastnom hrnci – byť pri hrnci, byť v plnom kvete – byť v kvete. Až druhé spojenie v každej dvojici je úplne frazeologizované a jeho frazeologizáciu možno označiť ako druhotnú. Takéto navrstvovanie čiastočnej a úplnej frazeologizácie je však jeden z možných postupov pri frazeologizácii. Teoreticky je však takéto delenie nevýhodné, pretože by to zvádzalo k predstave, že tzv. frazeologizované jednotky, ktoré sú z hľadiska svojej funkcie plnohodnotnými frazémami, sú vlastne len akýmisi čakateľmi na definitívnu frazeologizáciu. Už výsledkom prvotnej frazeologizácie je jednotka úplne frazeologizovaná a druhotná frazeologizácia môže z takejto jednotky utvárať novú frazému. Je napr. zreteľné, že porekadlo Tichá voda brehy myje vzniklo frazeologizáciou voľného vetného spojenia (bola to teda prvotná frazeologizácia a jej výsledkom je jednotka úplne, nie čiastočne frazeologizovaná), kým novšia jednotka tichá voda vzniklo ako výsledok novej (druhotnej, sekundárnej, frazeologizácie uvedeného porekadla. Porov. frazeologické neologizmy.