Gabriel I. Drugeth
Z Wikipédie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Gabriel I. Druget(h) bol županom Užskej stolice.
Prvou manželkou mu bola Barbora Varkočová a druhou Eufrozína Ďulafiová. S prvou nemal žiadne deti, s druhou štyri, tri dcéry a syna Štefana V. Do rodinnej histórie sa zapísal razením falošných mincí. Svoj podiel na falšovaní mali aj bratia Imrich I. a Anton I. Gabriel mal na svojom Jasenovskom hrade uložené svoje poklady, a nielen svoje. Mali tam poklady ukryté aj magnátske rodiny a cirkevné spočenstvá, ktoré si ich tam dali odložiť pred prípadnými tureckými vpádmi. Hrad bol postavený na vysokom vrchu, obohnaný hradným múrom a neustále ho vo dne v noci strážili pätnásti hajdúsi.
Gabriel I. na tomto hrade začal raziť mince, na výrobu ktorých používal svoje poklady. Ten čin, ktorý nebol čestný, dal by sa v istom zmysle aj pochopiť. Vtedajšia politická situácia bola poznačená bojom o získanie trónu medzi Ferdinandom a Zápoľským. Aj ekonomická situácia po Moháčskej bitke bola zlá. V boji Drugethovci nechýbali a to si vyžadovalo nemalé peňažné výdavky. Najprv boli nútení dať svoje šperky a poklady do zálohy, potom, aby sa ľahšie dostali k peniazom, začali raziť z nich mince. Neuspokojili sa s tým, že zo svojich pokladov razili cenné mince, ale začali ich raziť aj z pokladov a cenností, ktoré im boli dané do úschovy. Keď sa však minuli zásoby, rozhodli sa postupne raziť mince z olova a iných lacných a nekvalitných kovov. Razili predovšetkým poľské groše, ktoré dobre vyhovovali na obchod s Poľskom. Po istom čase sa k panovníkovi Ferdinandovi začali dostávať z Poľska a Nemecka správy, že Drugethovci razia falošné mince. Kráľ sa však necítil natoľko silný, aby zasiahol priamo proti falšovateľom. Rozhodol sa zasiahnúť len tak, že 17. augusta roku 1531 vyzval leleský konvent, aby dal pochytať majstrov, ktorí falšujú Drugethovcom mince, aby ich uväznili na Šarišskom hrade. Taký istý rozkaz dostal aj Ján Literát, ktorý bol vtedy tridsiatnikom, t.j. výbercom tridsiatnikov v Humennom. Ján Literát splnil kráľov príkaz a uväznil v Humennom na tridsiatkovom úrade majstra Mikuláša, ktorý bol hlavným falšovateľom peňazí. Gabriel I. Drugeth však nariadil svojmu komorníkovi Ladislavovi Sentivánimu, aby majstra Mikuláša za každú cenu vyslobodil. Szentivánimu sa to podarilo a majstra Mikuláša ukryl na Jasenovskom hrade. Gabriel bojoval za svojho majstra, lebo bol naozaj odborníkom vo svojom remesle. Nielenže sa vyznal v razení mincí, čomu sa naučil v Benátkach, ale vyznal sa aj v maliarstve a sochárstve. Až kráľ nariadil Gabrielovi, aby okamžite vydal majstra Mikuláša, ak nechce on sám upadnúť do nemilosti. Drugeth musel poslúchnuť a vydal falšovateľov do rúk spravodlivosti. Majstra Mikuláša potom popravili na rínku v Prešove. Iste by trest postihol aj samého Gabriela I., ale náhle zomrel v roku 1531. Zanechal po sebe 80 tisíc forintov a zlaté nádoby a šperky.
Gabriel I. Drugeth bol počas dvojvládia spočiatku na strane Zápoľského, o čom svedčí aj to, že istý čas bojoval proti Ferdinandovi, napr. v roku 1536 bojoval na strane Zápoľského a podarilo sa mu zajať pod Braniskom Ulricha, kapitána Ferdinandovho vojska a uväzniť ho v Prešove. Z väzenia sa dostal až po zaplatení 1500 forintov. Neskôr však kôli rodinným zväzkom a vplyvu svojich bratov aj on prešiel aj on na stranu Ferdinanda. Spolu so svojimi troma bratmi sa zúčastnil v Šarišskom Potoku 14. februára 1542 na uzavretí „konfederácie“, ktorú zvolal Peter Perenyi.
