Gnosticizmus

Z Wikipédie

Gnosticizmus alebo Gnostikaje dualistické, mystické, veľmi pozitívne kresťanské náboženstvo z prvých storočí po Kristovi. Ale isté gnostické prvky možno nájsť už v predkresťanských náboženstvách. Slovo "gnóza" pochádza z gréckeho "gnosis" - poznanie, učenie. Gnostici verili v oslobodenie duše z materiálneho tela cez poznanie, nie cez slepú vieru. Konzervatívne cirkevné kruhy to učenie neskôr odmietli ako kacírske a pseudo-náboženské. Moderní historici a náboženskí teoretici sa však domnievajú, že práve Gnostici boli oveľa bližšie k pôvodnému Ježišovmu učeniu, ako neskorší - a dnešní - deformátori.

Gnosticizmus (= gnóza) je myšlienkový smer rozšírený v prvých troch storočiach nášho letopočtu predovšetkým na Prednom východe.

Gnosticizmus je náboženstvo, ktoré sa objavuje v počiatkoch kresťanskej éry vo forme mnohých oddelenych prudov, ktoré sa niekedy medzi sebou odlišujú. Pre gnosticizmus je typické používanie dvoch mýtov, patriacich vo väčšine prípadov k umiernenému dualizmu: mýtus o ženskom tricksterovi, nebeskej bohyni Sofii, ktorá spôsobí pohromu alebo ťažkosť, ktorá má za následok stvorenie sveta; a mýtus o mužškom tricksterovi, Sofiinom nedochôdčati, ktorý zhotovuje svet buď z akejsi odpornej látky zvanej „voda“ alebo z odpadkov či snov, pochádzajúcich zhora, od pravého Boha. Demiurg sveta sa obyčajne stotožňuje s Bohom Starého zákona. Len v málo svedectvách je vyložene zlý; v rade koptských textov, ktoré sa vyskytujú v zbierkach gnostickych papyrusov, z ktorých najvýznamnejšie sa našli v Nag Hammádí v Hornom Egypte r. 1945, je hlúpy a pyšný, „blázon“. Vo svedectvách, ktoré vzišli z valentínskej gnózy (jej rozkvet spádá do rokov 140-150), sa nevedomý demiurg kajá a stvorenie sveta sa mu odpúšťa.

[úprava] Externé odkazy

FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok