Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Handža - Wikipédia

Handža

Z Wikipédie

Slovo handža napísané znakmi
Slovo handža napísané znakmi

Handža (漢字 / 한자) je kórejský názov pre čínske znaky. Presnejšie povedané, sú to tie čínske znaky, ktoré boli včlenené do kórejského jazyka, pričom pôvodná "čínska" výslovnosť bola prispôsobená zásadám kórejskej fonetiky.

[úprava] Pôvod názvu

Názov handža sa skladá z dvoch čínskych znakov: 漢 (한 vyslov "han"), ktorý označuje čínsky národ Han a znak 字 (자 vyslov "dža"), ktorý označuje písmo. Na druhej strane názov pre kórejskú abecedu hangul (한글) je zloženina dvoch slabík: 韓 han (한 t.j. kórejský) a gul (글 písmo). Handža sú takmer identické s tradičnými čínskymi znakmi.

Kórejskému názvu handža zodpovedá v čínštine názov han-c´ a v japončine názov kandži. Ale na rozdiel od kandži či súčasných čínskych znakov, ktoré boli zjednodušené, si handža zachovali svoj pôvodný výzor a po stáročia sa takmer nezmenili.

[úprava] Slová

Handžao sú také kórejské slová, ktoré sa dajú zapísať pomocou znakov handža. Kdežto pôvodné kórejské slová a morfémy sa dajú zapísať jedine pomocou abecedy hangul. Ešte pred vytvorením abecedy v roku 1443 boli pokusy vytvoriť systém písma na základe zjednodušených znakov, ktoré by reprezentovali kórejské morfémy - hjangčchal (향찰 / 鄕札), kugjol (구결 / 口訣) a idu (이두 / 吏讀). Ale tieto systémy boli veľmi ťažkopádne a naučiť sa písať takýmto spôsobom vyžadovalo aj tak znalosť komplikovaného systému čínskych znakov. V skutočnosti sa všetky dokumenty písali v klasickej čínštine (podobne ako v Európe mala miesto latinčina). Prakticky sa pomocou handža písalo v Kórei až do začiatku 20. storočia. Až v začiatkoch japonskej okupácie Kórey nacionalistické hnutie presadilo používanie abecedy.

[úprava] Dejiny

Zavádzanie čínskych znakov v Kórei bolo postupné. Najprv sa začali používať na označenie osobných mien a geografických názvov, neskôr na dokumentovanie dôležitých udalostí, až nakoniec každý, kto chcel zastávať verejný post musel ovládať klasickú čínštinu. Dnes takmer všetci Kórejčania môžu svoje mená zapísať pomocou handža.

Výrazným posunom v používaní znakov bolo rozšírenie budhizmu na Kórejskom polostrove. Ale neboli to budhistické náboženské texty, ktoré podporili rozšírenie znakov, ale čínsky text Čchondžamun (천자문, Dielo s tisíc znakmi).

Od začiatku 20. storočia sa nahradili čínske znaky kórejskou abecedou. V skutočnosti plný rozvoj kórejského jazyka a abecedy nastal až po oslobodení spod japonskej okupácie v roku 1945. S rozdelením polostrova nastala aj diverzifikácia v používaní znakov handža v severnej a južnej časti polostrova. Pokiaľ na juhu prechod od zmiešaného systému k zápisu jedine pomocou abecedy hangul bol plynulejší, na severe v roku 1948 na príkaz Kim Il-songa radikálne zakázali používať čínske znaky a okamžite sa prešlo na horizontálny zápis (predtým sa text zapisoval vertikálne zhora nadol a sprava doľava). V súčasnosti sa učí základných 2000 znakov na stredných školách v Južnej Kórei. Ale posledné generácie neovládajú znaky a sú k nim dosť ľahostajné.

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu