Historická lesná úvraťová železnica
Z Wikipédie
Historická lesná úvraťová železnica je zachovanou a prevádzkovanou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice. Po technickej stránke je zaujímavá úvraťovým systémom ktorý umožnil prekonanie veľkého výškového rozdielu na krátkej vzdialenosti. Železnica je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku
Obsah |
[úprava] Kysucko-oravská lesná železnica
Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ) patrila medzi najvýznamnejšie lesné železnice na Slovensku. Vznikla v roku 1926 spojením už existujúcej kysuckej a oravskej lesnej železnice s rozchodom 760 mm, ktoré boli vybudované v rokoch 1915 až 1918.
Kysucká lesná železnica viedla Bystrickou dolinu a spájala Oščadnicu s dolinou Chmúra v chotári obce Nová Bystrica, časť Vychylovka. Bola postavená rakúskou firmou Aktiengesellschaft fūr Mūhlen und Holzindustie a mala dĺžku 29 km. Oravskú lesnú železnicu postavil Oravský komposesorát. Hlavná trasa mala dĺžku 22,6 km, viedla z drevoskladu v Lokci a končila v chotári obce Erdútka (dnes Oravská Lesná). Doprava dreva z Lokce do Kráľovian sa však musela uskutočňovať plťami alebo povozmi čím sa cena dreva predražovala. Preto Oravský komposesorát v rokoch 1925 - 1926 vybudoval spojovaciu železnicu s dĺžkou 10,5 km, ktorá spojovala oravskú a kysuckú lesnú železnicu. Trať viedla z lokality Gontikula do Chmúry pričom najvyšší bod 939 metrov dosiahla v sedle Beskydu. Náročný bol najmä úsek na Kysuckej strane, kde trať prekonáva na krátkej vzdialenosti (vzdušnou čiarou 1,5 km) prevýšenie 217 metrov. Projektant (ružomberská firma Dipl. Ing E. a L. Gál) problém vyriešila vložením 3 hrotových úvratí do trate, ďalšie dve vznikli v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo. V úvratiach vlak menil smer jazdy, lokomotíva súpravu striedavo tlačila a ťahala (rušeň bol umiestnený spravidla v strede vlaku). Po vybudovaní spojovacieho úseku bola dĺžka hlavnej trate z Oščadnice do Lokce 61km. Na hlavnú trať naväzovali početné odbočky, ktoré umožňovali ťažbu dreva v menších dolinách. Spolu s nimi mala kysucko oravská lesná železnica v čase najväčšieho rozmachu koncom 20-tych rokov dĺžku 110 km.
Železnica slúžila prakticky výlučne na dopravu dreva. Pohon zabezpečovali parné lokomotívy vyrobené lokomotívkami MÁV, Henschel, Orenstein und Kopel, ČKD, Kraus s a ďalšími. Začiatkom 60-tych rokov ich plne nahradili motorové rušne výrobcov Deutz, Stavostroj či Rába Györ. Železnica bola z dôvodu nerentabilnosti zrušená, prevádzka bola oficiálne zrušená v roku 1971. Väčšina trate bola demontovaná a časť koľajových vozidiel bola zošrotovaná.
[úprava] Historická lesná úvraťová železnica
Vďaka aktivite verejnosti a ochranárskych organizácii sa zachovala 8 km dlhá trať Chmúra-Tanečník aj vrátane cenného úvraťového úseku. Zachovaná časť trate a zvyšok vozového parku boli v roku 1974 dané pod správu Kysuckého múzea v Čadci. Železnica sa stala časťou národopisnej expozície – Múzea kysuckej dediny. Po obnove úseku medzi stanicou Chmúra a vychylovskou osadou Kubátkovia sa od roku 1981 sezónne konali ukážkové jazdy s obnoveným a doplneným vozovým parkom. Od roku 1991 nesie zachovaná časť kysucko oravskej lesnej železnice názov Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ). Po ďalších opravách trate aj vozového parku začala HLÚŽ prepravovať osoby na úseku Kubátkovia – 1. úvrať (3,6 km). Zámerom múzea je obnoviť prevádzku na úseku Kubátkovia-sedlo Beskyd-Tanečník (dĺžka 10,5 km), vrátane všetkých úvratí. Tento zámer spomalili zosuvy pôdy v rokoch 1997 a 2000. Historická lesná úvraťová železnica je vrátane historických vozidiel vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
[úprava] Cestovný poriadok
Vlaky sú vypravované zo stanice Skanzen. Trasa: stanica Skanzen - 1. úvrať - Kubátkovia - stanica Skanzen (6,8 km)
- pondelok - piatok: 9.15, 10.30, 11.30, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00 (motorový rušeň)
- sobota - nedeľa: 9.15, 10.30, 11.30, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00, 17.00 (parný rušeň)
sezóna: 7. máj - 29. október
[úprava] Zdroj
- Informačné tabule HLÚŽ
[úprava] Literatúra
- Ivan Žilinčík, Kysucko-Oravská lesná železnica, NADATUR Praha, 1996
