Hučava (prítok Zolnej)

Z Wikipédie

Hučava je rieka na strednom Slovensku, na Hornom Pohroní. Je to ľavostranný prítok Zolnej, má dĺžku 36 km a je tokom V. rádu.

Pramení v sopečnom pohorí Poľana, v podcelku Vysoká Poľana, priamo pod hlavným hrebeňom, na severnom úpätí vrchu Poľana (1 457,8 m n. m.), v nadmorskej výške cca 1 330 m n. m.

Zo svojej pramennej oblasti tečie najprv na severozápad, neskôr sa stáča na západ. Pri horárni Sihla priberá významnejší pravostranný prítok spod sedla Jasenová (1 103,5 m n. m.) a vytvára Hrochoťskú dolinu. Sprava potom priberá vejár prítokov z oblasti Majerovej a zľava spod Prednej Poľany (1 367,1 m n. m.). Na krátkom úseku mení smer toku na juh, preteká osadou Kyslinky a ďalej opäť tečie západným smerom. Následne tečie strednou časťou Hrochoťskej doliny s niekoľkými pozoruhodnými prírodnými útvarmi v okolí osady Bátová (Jánošíkova skala, Bátovský balvan) a podstatnejšie rozširuje svoje koryto. Neskôr priberá prítok z Beňovej doliny sprava a Hučava zároveň vstupuje do podcelku Detvianske predhorie.

V blízkosti obce Hrochoť sa rieka začína postupne stáčať veľkým oblúkom na juh a vstupuje do Zvolenskej kotliny, podcelku Slatinská kotlina. Mení smer toku na juhozápad a vteká na územie obce Očová, kde najprv priberá pravostranný prítok z oblasti Hlbokej a vzápätí sa rieka rozvetvuje. Vedľajšie rameno sa na pravom brehu hlavného koryta následne rozvetvuje na ďalšie dve ramená (severné sa nazýva Očovka). Zľava sa tiež oddeľuje rameno, nazvané Slatinský potok, ktorý odteká na juh a tiež ústi do Slatiny a tak dochádza k javu bifurkácie. Vzápätí sa k hlavnému korytu opätovne pripája jedna vetva rozvetveného vedľajšieho ramena (všetky tri ramená pretekajú Očovou rovnobežne) a Hučava začína výrazne meandrovať. Po pripojení druhej vetvy vedľajšieho ramena (už mimo územia obce) sa meandrovanie zintenzívňuje.

Juhozápadne od zvolenskej mestskej časti Zolná ústi v nadmorskej výške cca 317 m n. m. do Zolnej.