Hubblov vesmírny ďalekohľad
Z Wikipédie
Tento článok nie je úplný. Pomôžte Wikipédii vylepšiť ho. Jeho obsah má byť prekladom en:Hubble Space Telescope
 |
|
| Hubblov vesmírny ďalekohľad z raketoplánu Discovery počas druhej servisnej misie STS-82. | |
| Organizácie | NASA, ESA |
| Druh pozorovania | optický, ultrafialový a blízky infračervený |
| Výška obežnej dráhy | 600 km |
| Doba obehu | 97 min |
| Dátum vypustenia | 24. apríl 1990 |
| Stiahnutie z orbitu | cca 2010 |
| hmotnosť | 11 000 kg |
| WWW | http://hubble.nasa.gov |
| Fyzikálne charakteristiky | |
|---|---|
| Druh ďalekohľadu | reflektor |
| Priemer | 2,4 m |
| Zberná plocha | zhruba 4,3 m2 |
| Efektívna ohnisková vzdialenosť | 57,6 m |
| Prístroje | |
| NICMOS | kamera/spektrometer |
| ACS | prehliadková kamera |
| WFPC2 | širokoúhla kamera |
| STIS | spektrometer/kamera (mimo prevádzky) |
Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu. Na obežnú dráhu bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-31 v roku 1990. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť základné problémy astrofyziky. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímkov, tzv. Hubblových hlbokých polí (Hubble ultra deep fields), tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre.
Od svojej prvotnej koncepcie až po vypustenie sa projekt potýkal s množstvom rozpočtových problémov a odkladov. Ihneď po vypustení sa zistilo, že hlavné zrkadlo má sférickú aberáciu. Predsa len sa po servisnej misii v roku 1993 podarilo ďalekohľad dostať do plánovaného stavu a stal sa tak znovu nástrojom schopným prevádzky.
Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série Veľké kozmické observatóriá, ktorú vypracovala NASA. Ďalšími observatóriami sú Comptonove gama observatórium (Compton Gamma Ray Observatory), Röntgenové observatórium Chandra (Chandra X-ray Observatory) a Spitzerov vesmírny ďalekohľad (Spitzer Space Telescope).
Budúcnosť ďalekohľadu je neistá. Gyroskopy stabilizujúce ďalekohľad potrebujú výmenu a celý teleskop potrebuje naviesť na vyššiu obežnú dráhu, pretože časom klesne natoľko, že by mohol zhorieť v atmosfére Zeme. Vedenie NASA sa rozhodlo, že ďalekohľad ponechá už bez opravy svojmu osudu. Na agentúru bol však vyvíjaný tlak, aby ďalekohľad ešte zachránila. Svoje rozhodnutie zvážila, napriek tomu všetko závisí na programe vesmírnych raketoplánov, ktorých lety boli znovu zastavené po nehode druhého z nich. Do vesmíru znovu poletia až keď sa podarí odstrániť všetky chyby.
Hubblov nasledovník Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba má vyjsť na obežnú dráhu v roku 2013. Bude mať oveľa lepšie schopnosti ako Hubble. Napriek tomu ho celkom nenahradí, pretože bude pozorovať v infračervenej oblasti spektra.
[úprava] Predstava, plány a ciele
[úprava] Návrhy a predchodcovia
Históriu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu možno sledovať už od roku 1946, kedy astronóm Lyman Spitzer publikoval článok nazvaný Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme. V ňom pojednával o dvoch hlavných výhodách, ktoré by mali vesmírne observatória oproti pozemským. Prvou bolo, že uhlové rozlíšenie (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej môžu byť objekty jasne rozlíšiteľné) by bolo limitované iba difrakciou, na rozdiel od turbulencií v atmosfére, ktorá zapríčiňuje blikanie hviezd a je astronómom známe ako "seeing". Vtedy boli pozemské teleskopy typicky limitované rozlíšením 0,5–1,0 uhlových sekúnd, v porovnaní s teoretickým difrakčným obmedzením okolo 0,1 uhlovej sekundy pre teleskopy so zrkadlom 2,5 m v priemere. Druhá hlavná výhoda by bola, že vesmírny ďalekohľad by mohol pozorovať infračervené a ultrafialové svetlo, ktoré inak silne pohlcuje atmosféra.
