Ján Šajnovič

Z Wikipédie

Ján Šajnovič (* 12. máj 1733, Tordas, Maďarsko – † 4. máj 1785, Pešť, Maďarsko) bol maďarský astronóm a jazykovedec.

Narodil sa 12. mája 1733 v Tordasi. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Győri a Budíne, r. 1748 vstúpil do jezuitského rádu a v r. 1749– 1750 pôsobil ako učiteľ v Trenčíne, Bratislave a v Egeri. Od r. 1751 študoval na trnavskej univerzite, kde absolvoval filozofické ročníky, neskôr sa venoval štúdiu teológie, matematiky a astronómie na univerzite vo Viedni. V r. 1758– 1760 bol asistentom Maximiliána Hella na astronomickom observatóriu vo Viedni, 1765– 1773 adjunktom univerzitnej hvezdárne v Trnave, od r. 1773 profesorom matematiky na kráľovskej akadémii v Budíne, po presťahovaní univerzity z Trnavy v r. 1777 zároveň adjunktom hvezdárne. V týchto funkciách prispieval do astronomických ročeniek daných observatórií a zúčastnil sa na ich redigovaní. V r. 1768– 1770 sa po boku M. Hella zúčastnil vedeckej expedície na ostrov Vardö v severnom Nórsku, ktorej prvoradým cieľom bolo pozorovanie prechodu Venuše pred slnečným diskom. Podrobnosti o tejto expedícii sa dozvedáme práve zo Šajnovičovho, neskôr aj publikovaného denníka, ktorý má mimoriadnu dokumentačnú hodnotu. Počas expedície sa zúčastnil nielen astronomických, meteorologických a prírodovedných pozorovaní, ale venoval sa aj skúmaniu jazyka Laponcov v súvislosti s diskutovanou otázkou príslušnosti maďarčiny ku skupine ugrofínskych jazykov. V svojom diele Demonstratio… vydanom ešte počas expedície v Kodani ( 1770) ako prvý podal exaktný dôkaz príbuznosti týchto jazykov, čím sa stal zároveň priekopníkom porovnávacej jazykovedy. Bol autorom aj jednej menej významnej astronomickej príručky. Zomrel 4. mája 1785 v Budapešti.

[úprava] Externé odkazy

• Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok