Diskusia:Joga
Z Wikipédie
Obsah |
[úprava] Jóga
Doslovný preklad spojenie alebo jednota.
Je cestou k osvieteniu, spojeniu s univerzálnou dušou (Brahman). Je neoddeliteľnou súčasťou indickej filozofie.
Keďže v Indii sa za základnú hybnú silu považuje obeť, je jóga tiež obeťou. Ide o sebaobetovanie prostredníctvom sebaovládania-sebakontroly.
Jej vysvetlenie možno hľadať v Upanišádach, Bhagavad gíte a Patandžaliho jogasútrach.
Kedže ľudia sa svojou povahou líšia, existuje viacero vetiev (ciest) jógy. Najznámejšími sú:
- 1. Rádža jóga (kráľovská jóga)
- 2. Bhakti jóga (cesta oddanej služby)
- 3. Karma jóga (cesta nesebeckých činov)
- 4. Jnana jóga (cesta poznania)
Ďaľšími menej známymi sú Kriya jóga, Kundalini yóga...
[úprava] Rádža jóga
Označuje sa aj ako Aštana jóga - osemstupňová jóga pretože je systematicky rozdelená do ôsmych stupňov.
Paťandžaliho Jógasútry začínajú slovom "Potom..." v čom sa ticho predpokladá že adept je už fyzicky pripravený: prešiel systémom telesných cvičení - Hathajógou
Aby mohol človek postupovať vo vývoji, musí žiť usporiadaným a čestným životom. V tom mu pomáhajú odporúčania čomu sa vyvarovať (jama) a čo robiť (nijama):
- 1. Jama - Negatívne odporúčania (zákazy): Nenásilie, pravdivosť, nekradnutie, nehrabivosť, cudnosť.
- 2. Nijama - Odporúčania: Čistota(tela a mysle), spokojnosť, askéza, štúdium posvätných písem, uctievanie osobného boha
- 3. Asána - Ovládanie tela: Usadnutie v nejakej pohodlnej polohe, napríklad lotosovom sede a podobne. Dlhodobá nepohnutosť je potrebná na ustálenie mysle.
- 4. Pránajáma - Cvičenia na ovládnutie dychu. (Zároveň aj životného dychu - prány) Správne dýchanie je dôležité pre správnu funkciu tela a zároveň "kto ovláda dych, ovláda myseľ".
- 5. Pratyahara - Ovládnutie zmyslov - obrátenie pozornosti zmyslov dovnútra.
- 6. Dharana - Ovládanie mysle. Koncentrácia mysle na jediný objekt.
- 7. Dhyana - Meditácia - rozjímanie o objekte. Pri meditácii sa stráca rozdiel medzi pozorovateľom, pozorovaním a objektom. Konečným stavom je
- 8. Samadhi - Oslobodenie alebo osvietenie. Tu neexistuje rozdiel medzi subjektom a objektom, zaniká myseľ a ego.
[úprava] Karma jóga
Cesta nesebeckých činov.
Každý čin ktorý človek vykoná ho púta, pretože sa sám viaže k výsledkom svojej činnosti. Karma jóga učí vykonávať činnosti bez tejto viazanosti. Robiť veci len preto, že ich treba urobiť, a výsledok prenechať bohu. Takto sa človek oslobodí z karmického zákona, kde za dobré skutky získa človek šťastie tu, alebo v ďaľšom zrodení a za zlé skutky človek získa zrodenie v nižšej forme a zlých podmienkach.
[úprava] Bhakti jóga
Cesta odovzdania sa a oddanej služby najvyššej osobnosti božstva - Íšvarovi.
Touto osobnosťou je Krišna (inkarnácia boha Višnu). Bhakti jóga je vysvetlená priamo Šrí Krišnom v Bhagavad gíte. Viac sa vysvetľuje aj v Šrímad Bhagavatáme.
Základnou myšlienkou je úplne sa odovzdať do vôle najvyššieho a všetky činy konať pre neho. Človek sa tak očisťuje a zbavuje ega. Odmenou mu je po smrti život v priamom kontakte so Šrí Krišnom.
[úprava] Džňána jóga
Cesta poznania pravdy. Poznaním je tu poznanie svojej vlastnej prirodzenosti.
Vychádza z učenia Upanišád - Védanty.
Pretože znovuzrodenie, strach a bolesť vychádzajú z nevedomosti. Nevedomosť sa nedá odstrániť ani miliónmi skutkov (naráža na karma yógu), ani regulovaným dýchaním, ale iba poznaním pravdy. Touto pravdou je, že existuje jedna pravda-realita-skutočnosť-vedomie ktoré zahŕňa úplne všetko. Touto skutočnosťou je Brahma. Vplyvom nevedomosti sa považujeme za oddelených od tejto pravdy a namiesto toho sa stotožňujeme so svojou mysľou, telom a podobne. Džňána jóga za pomoci logiky objasňuje, že my sme toto Brahma.
