Klasická ekonómia
Z Wikipédie
| Ekonomické teórie |
 |
| Liberálne ek. teórie |
| Klasická ekonómia |
| Neoklasická ekonómia |
| Rakúska škola, Lausannská škola, Cambridgeská škola |
| Konzervatívna ekonómia |
| Neorakúska škola, Chicagská škola (Monetarizmus), Teória verejnej voľby, Ekonómia strany ponuky |
| Etatistické teórie |
| Keynesianizmus |
| Neo-, Post-, Neoricardianizmus |
| Marxistická ek. teória |
| Socialistická ek. teória |
| Ďalšie |
| Anarchistická ek. teória, Merkantilizmus, Fyziokratizmus, Historická ekonomická škola, Britská menová škola, Švédska ekonomická škola |
Klasická ekonómia, klasický ekonomický liberalizmus alebo klasická politická ekonómia je škola ekonomického myslenia, medzi ktorej hlavných mysliteľov patrili: William Petty, Adam Smith, David Ricardo, Thomas Malthus, John Stuart Mill a Johann Heinrich von Thünen.
Podľa mnohých zdrojov je to prvá moderná ekonomická teória. Politickou filozofiou klasickej ekonómie bol klasický liberalismus vychádzajúci z myšlienky, že spoločnosť a ekonomika sú prirodzeným poriadkom. Klasici sa snažili o ekonomický systém založený na slobodnej trhovej konkurencii a slobode obchodu. Charakteristické symboly klasickej ekonómie, napríklad „neviditeľná ruka trhu“ Adama Smitha zostali živé dodnes.
Obdobie klasickej ekonomickej školy ekonómie možno vymedziť nasledujúcim spôsobom: začína vydaním Bohatstva národov od Adama Smitha v roku 1776 a končí v roku 1871, ktorý je považovaný za počiatok takzvanej marginalistickej revolúcie.
Klasická ekonómia vznikla v dobe, keď v ekonomickej oblasti dominoval merkantilizmus. Ten už nevyhovoval vtedajším hospodárskym a spoločenským zmenám. Život ľudí začínali výrazne meniť nové technologické objavy.
Klasická ekonómia preniesla pozornosť z oblasti medzinárodného obchodu do oblasti materiálnej výroby: sústredila sa na výrobu a prácu. Merkantilizmus sa orientoval na obeh a peniaze. Klasická ekonómia v prístupe k hospodárstvu preferovala liberalizmus pred štátnou reguláciou (intervencionizmus).
