Kniha žalmov
Z Wikipédie
Kniha Žalmov patrí medzi poučné knihy Starého zákona (kethubím). Je to 150 náboženských piesní izraelského národa. (151. žalm, v ktorom Dávid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad Goliášom, sa pokladá za apokryfný.) Žalmy boli pôvodne napísané v hebrejčine a ich autorstvo sa pripisuje kráľovi Dávidovi a iným svätopiscom. Podľa viery všetkých náboženských spoločností vlastniacich Bibliu, žalmy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Preto sa od pradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe.
Kniha žalmov nemala pôvodne spoločné označenie. Až po babylonskom zajatí (6. storočie pr. Kr.) sa uvádza názov zozbieraných žalmov pod menom „séfer tehillím“ – kniha chvál, alebo len „tehillím“. Slovenský názov je Žaltár, latinský Psalterium, čo má pôvod v gréckom „psalmós“.
Latinská cirkev má žalmy od gréckych veriacich, a to v doslovnom preklade z gréčtiny do latinčiny. Preklad sa postupne opravoval a očisťoval najmä zásluhou sv. Hieronyma, ktorý bol pokladaný za najväčšieho učenca pri vykladaní Svätého Písma. Lenže tieto opravy neodstránili chyby pôvodného gréckeho textu, ktoré boli príčinou toho, že sa skutočný zmysel žalmov na niektorých miestach nedal pochopiť. Preto sa sv. Hieronym rozhodol vytvoriť nový preklad priamo z hebrejského originálu. No tento jeho preklad sa v cirkvi nezaužíval, ale prevládlo používanie upravenejšieho starého latinského prekladu. Dokonca pápež Pius V. ho uviedol do rímskeho breviára – každodennej kňazskej modlitby.
Nejasnosti a chyby toho latinského prekladu, ktoré sv. Hieronym celkom neodstránil, podnietili viacerých prekladateľov, v novšej dobe lepšie ovládajúcich hebrejský jazyk, jeho zákony časomiery a rytmiky, že pristúpili k prekladom priamo z hebrejčiny do ľudových rečí. Až potom tieto prekrásne piesne začali odkrývať svoju jedinečnú jasnosť, básnický pôvab a rozsiahle poučenia.
Z týchto dôvodov sa pápež Pius XII. rozhodol zveriť profesorom Pápežského biblického inštitútu prácu na novom latinskom preklade, ktorí „po starostlivom použití všetkých prostriedkov modernej vedy vytvorili taký preklad, ktorý by jasne podal obsah a zmysel žalmov“, ako napísal vo svojom Apoštolskom liste, vydanom 24. marca 1945, kde „nariadil a rozhodol“, aby kňazi používali tento preklad pri odriekaní breviára.
V slovenčine vyšlo viacero prekladov Knihy žalmov, niektoré v básnickej úprave. Napr. v roku 1948 vydal Dr. Mikuláš Stanislav samostatný Žaltár (preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom). Inokedy bola vydávaná Kniha žalmov v rámci kompletného vydania Biblie. Naposledy v roku 2000 vyšiel preklad prof. Dr. Karola Gábriša, ktorý prebásnil slovenský básnik Milan Rúfus. Svoje dielko uviedol slovami: „Nech sa pri čítaní týchto žalmov vaša duša nasýti ako na bohatej hostine a vaše ústa nech jasavými perami chvália Boha“. Milan Rúfus
