Diskusia:Komitát
Z Wikipédie
Mal by som pripomienku k označaniu hodnostára komitátu ako župana. Označil by som ho skôr za dvorského špána. Funkcia župana sa vyvinula z funkcie dvorského špána jej rozšírením, keď hradský špán dostal právo dozoru nad šľachtickými stolicami. A tie vznikali až od 13. storočia.
Výraz dvorský špán (správne hradný špán) je pre slovenčinu iba teoretická rekonštrukcia, nie doložený názov. Slovo župan je naopak doložené od príchodu Slovanov do tejto oblasti. Takisto v skutočnosti nedošlo k „rozšíreniu“ funkcie, to je iba moderný teoretický koncept. A používanie slova župan niektorými autormi len na posledné obdobie je takisto len slovenské špecifikum, lebo to slovo je veľmi staré. Bronto 13:21, 5 september 2006 (UTC)
Tak o tomto by som rád polemizoval. Pretože už na Veľkej Morave boli správcami gradov špáni a nie župani. Ale možno nie som v tejto oblasti dostatočne vzdelaný, mam len štátnice z dejín správy. Možno prof. Sokolovský, ktorý prednáša dejiny správy na katedre archívnictva a pomocných vied historických nie je odborník. Tak sa nechám rád poučiť.
O tom, že sa za Veľkej Moravy či neskôr nepoužíval župan ale špán snáď najdeš niečo tu: http://www.juls.savba.sk/ks/2003/3/ks2003-3.txt
No veď ja viem, snažil som sa ti vysvetliť, že slovo "špán" nie je doložené, je to len umelá rekonštrukcia, zatiaľ čo slovo župan je doložené u všetkých Slovanov od - neviem presne - prakticky od začiatku (od Bulharov až po Čechov). Takisto pre Veľkú Moravu nie je doložené v žiadnom texte (ak teraz nemám nejaký výpadok, ale nemyslím) slovo "špán", iba v nejakom arabskom texte sa spomína skomolenina zo slova "župan". Podobne to máš aj pre latinčinu či maďarčinu, ten funkcionár sa volal stále rovnako, iba sa prípadne pridávali všelijaké prívlastky (comes [comitatus], [vár]ispán). Aby som to zhrnul, župan nie je v žiadnom prípade zle, ja osobne by som slovo špán nepoužíval vôbec, lebo jednoducho nie je priamo doložené, ale samozrejme ako teoretický koncept to použiť možno. Podobne to máš so slovom župa. Župa sa jednak používa pre celú históriu (10. stor. až po 1945, napríklad Marsina v Dejiny Slovenska I nazýva stolice župy a nie stolice), jednak v užšom (a technicky nesprávnom) zmysle od polovice 19. storočia. To prvé použitie je správne, lebo je doložené (popri slove stolica), to druhé je čisto teoretický koncept. Bronto 17:17, 6 september 2006 (UTC)
Slovo župan začali používať až štúrovci v polovici 19. storočia. Neviem o tom, že by bolo doložené niekde inokedy. Slovo špán ovlypvnilo starých Maďarov, krorý začali používať išpán ("Z iných jazykov, ktoré sa v stredovekom Uhorsku používali, slovenčina v staršom predspisovnom období mala vplyv najmä na lexiku starej maďarčiny (napr. slová kráľ,špán, stolník „obsluha panstva“, bojovník, dušník „za spásu duše zemepána darovaný kláštoru“, igrec „ten, čo zabáva vyššie spoločenské vrstvy“, tlmač, sluha (v maďar. zo sluga), orať, brázda, holub (v maďar. z golo˛b-), ponosa a iné (v maďarčine király, ispán, asztalnok, bajnok, dusnok, igric, tolmács, szolga, aratni, barázda, galamb, panasz; porov. I. Kniezsa, I., 1955) a čiastočne aj na cirkevnú slovančinu (novšie M. Štec, 1994 a P. Žeňuch, 1998)." Označenie župa pre celé obdobie histórie by som nepoužíval. Aspoň tak nás to učili na vysokej škole. Ale to je problém slovenskej historiografie, že nemá v tomto smere ustalénu terminológiu a asi ešte dlho nebude mať. Takže jeden historik používa označenie župa, jeden stolica.
Slovo župan nezačali používať štúrovci, to je úplne absurdné. Slovo existuje aj napríklad u južných Slovanoav. Možno ho začali používať na Slovensku v 19. storočí namiesto stolica, lenže Slováci nie sú jediní Slovania a o stredoveku neexistujú v tejto súvislosti pre Slovensko žiadne doklady. Môžeš si prečítať heslo župa napríklad v International Encyk. of the Middle Ages, alebo nakoniec aj en:Župa. Po druhé: argument je presne opačný - zo slova ispán sa umelo vyvodilo, že muselo vzniknúť zo slova špán (a nie naopak). Ale to je len taká lingvistická hra, pre historika je podstatné, že to slovo nie je doložené (pokiaľ sa dobre pamätám, každopádne nie je doložené pre Veľkú Moravu). Ale aby sme sa vrátili k tomu, o čo tu ide: Ak sa môže používať župa pre celé obdobie (a je to logické najmä pre obdobie pred tým, ako sa používala "stolica", práve preto, lebo všetci Slovania bez výnimky používali toto slovo a vodca sa volal župan a ďalej preto, že ani v maďarčine či latinčine sa názov prakticky nemenil), tak sa môže používať a je logické v bežnom texte používať aj slovo župan pre celé obdobie. Okrem toho je také použitie aj praktické. Jedine, že by si chcel rozlišovať medzi župou a hradným španstvom, čo je ďalší teoretický koncept, ktorý nájdeš u niektorých maďarských historikov. Bronto 16:32, 7 september 2006 (UTC)
Vidím, že slovo teoretický koncept je u veľmi dobre obľúbené. Poznám jednu štúdiu ktorá pojednáva o tejto terminológii, vyšla v Slovenskej archivistike v 1981. Možem ti ju poslať. Hradské španstvo a župu rozlišujeme aj my, slovenskí historici.
Takže tá štúdia je tu: Grad - španstvo - stolica - župa (Príspevok k terminológii dejín správy.) Leon Sokolovský. Slovenská archivistika . - Roč. 16, č. 2 (1981), s. 94-117
Ak je to krátke, mohol by si mi to uľahčiť (aby som kvôli tomu nemusel ísť do knižnice, lebo teraz mám iné starosti) a stručne vypísal, čo tam tvrdia. Mňa to zaujíma aj bez ohľadu na toto tu. Bronto 19:48, 8 september 2006 (UTC)
