Kyselina fluorovodíková
Z Wikipédie
Vlastnosti | |
---|---|
Všeobecné vlastnosti | |
Meno | Kyselina fluorovodíková |
Sumárny vzorec | HF |
Synonymá | |
Vzhľad | bezfarebná látka |
Fyzikálne vlastnosti | |
Pomerná molekulová hmotnosť | 20.0063 g/mol amu |
Teplota topenia | -83,38 °C (250,2 K) |
Teplota varu | 19,54 (350 K) |
Trojný bod | |
Kritický bod | |
Hustota | 1.015 g/cm3 |
Rozpustnosť | rozpustná vo vode |
Termochemické vlastnosti | |
ΔfusH | |
ΔfusS | |
ΔvapH | |
ΔfH0gas | |
S0gas | |
Cp | |
Bezpečnosť | |
Teplota vzplanutia | |
Teplota samovznietenia | |
Medze výbušnosti | |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 7664-39-3 |
Číslo UN | ? |
Vlastnosti | |
MSDS | {{{MSDS}}} |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. |
Kyselina fluorovodíková je slabá (vzhľadom k veľkej afinite fluóru k vodíku) jednosýtna kyselina, chemicky je to vodný roztok fluorovodíka. Na vzduchu dymí a má silné leptavé účinky na tkanivá. Vo vode disociuje podľa rovnice:
- HF + H2O ↔ F− + H3O+.
Jej soli sa nazývajú fluoridy. Medzi najznámejšie fluoridy patrí minerál fluorit (fluorid vápenatý - CaF2), z ktorého sa aj priemyselne pripravuje.
- CaF2 + H2SO4 → 2 HF + CaSO4
Kyselina fluorovodíková ochotne reaguje so sklom (priemyselne sa aj využíva na jeho leptanie), preto sa uchováva v polyetylénových nádobách. S oxidom kremičitým reaguje podľa rovnice.
- SiO2 + 6 HF → H2[SiF6] + 2 H2O