Kysuca
Z Wikipédie
| Kysuca | ||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| [[Obrázok:|300px|Fotka rieky Kysuca]] | ||||||||||||||||||
|
Kysuca je rieka prameniaca pod vrchom Hričovec (katastrálne územie Makova) a pri Žiline sa vlieva do rieky Váh. Meno rieky nesie región Kysuce.
Obsah |
[úprava] Opis toku
Rieka má štrkovité riečisko, miestami s balvanmi. Údolie rieky je dosť široké s peknými výhľadmi. Preteká pohoriami Javorníky po pravej strane a Kysuckými Beskydami po strane ľavej, pričom je ústím pre 13 väčších prítokov. Od Čadce preteká po ľavej strane okolo Kysuckej vrchoviny. Rieka prvú polovicu svojej dĺžky tiečie severovýchodným smerom, pri Čadci sa stáča smerom na juh. Údolím rieky vedie železnica (128, resp. 127) aj cestné komunikácie (II/487 a I/11), vo výstavbe je diaľnica D3).
[úprava] Základné charakteristiky povodia
Kysuca preteká celým územím regiónu Kysúc, pričom na hornom toku tečie zo západu na východ, za Čadcou sa stáča a ďalej pokračuje severojužným smerom. Celková dĺžka toku je 66,3 km, rieka odvodňuje územie s plochou približne 1 053 km², z čoho väčšina leží na území Slovenska, malá časť leží na území Českej republiky, kde hranica rozvodia prebieha po hrebeni geomorfologických celkov Moravskosliezske Beskydy a Jablunkovská vrchovina, po línii Veľký Polom (1 067,3 m n. m.) - Girová (839,9 m n. m.) - česko-poľská štátna hranica. V tejto oblasti pramenia všetky ľavostranné prítoky potoka Ráztoky, Svrčinovský potok, Markov, Čierny potok a Hrčavský potok. Oblasť povodia siaha časťou územia aj do Poľska, rozvodnica pokračuje od česko-poľskej hranice na kótu 630,9 m (južne od obce Istebna), odtiaľ do obce Koniaków, kde sa stáča na juh na vrchol Kykule (844,9 m n. m.) na hranici so Slovenskom. Potom už rozvodnica pokračuje po štátnej hranici. V Poľsku patrí k povodiu Kysuce horný tok Čierňanky, ktorá tu nesie názov Czadeczka a priberá ľavostrannú Kręzelku.
Hustota riečnej siete Kysuce je priemerne 1,2 - 1,7 km/km², sklon koryta rieky (Čadca) dosahuje 2,3 ‰, špecifický odtok je 17,22 l/km²/s. Priemerný prietok dosahuje tieto hodnoty: 8,34 m³/s v Čadci, 16 m³/s v Kysuckom Novom Meste a 17,3 m³/s v ústí.
Kysuca je súčasťou čiastkového povodia Váhu, číslo hydrologického poradia úseku od ústia Varínky po ústie Rajčanky do Váhu je 4-21-06, kým číslo hydrologického poradia vlastnej rieky je 4-21-06-012. Kysuca je ďalej súčasťou hydrogeologického rajónu paleogénu a kvartéru povodia Kysuce, označenie PQ O28. Kysuca je vodárenským tokom v úseku km 30,80 - km 65,60. Rieka je tiež v Zozname vodohospodársky významných tokov SR pod číslom 158.
[úprava] Povodie Kysuce podľa prítokov (v smere toku)
Kysuca (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)
- Trojačka Ľ
- Pavelkovský potok Ľ
- Makovský potok P
- Varechovský potok Ľ
- Kelčov Ľ
- Jedľovník P
- Semetešský potok P
- Turkovský potok P
- Dlžiansky potok P
- Predmieranka Ľ
- Kornica P
- Kornianka P
- Sobčákov potok Ľ
- Dáždený potok Ľ
- Olešnianka Ľ
- Raková P
- Rulcov potok P
- Zákopčiansky potok P
- Trstená Ľ
- Čierňanka (pramení v Poľsku ako Czadeczka) Ľ
- Kręzelka Ľ (ústi v Poľsku)
- Skaliťanka Ľ
- Čierny potok P
- Šľahorov potok P
- Markov P
- Čadečanka Ľ
- Milošovský potok P
- Ráztoky Ľ
- Jarošův potok (pramení v Česku) Ľ
- Rieka P
- Bukovský potok Ľ
- Oščadnica Ľ
- Lalíkov potok Ľ
- Hanzlov potok P
- Dirgasov potok P
- Hrabovec P
- Dedovka Ľ
- Bystrica Ľ
- Majeríčka Ľ
- Staňov potok Ľ (ústi do vodnej nádrže Nová Bystrica)
- Harvelka P (ústi do vodnej nádrže Nová Bystrica)
- Vychylovka P
- Brhlov potok P
- Chmúrov potok Ľ
- Veľký potok P
- Lysinský potok Ľ
- Radôstka Ľ
- Vrchovinný potok P
- Lutiša P
- Sobolčín Ľ
- Klubinský potok P
- Fojtov potok P
- Vlčovský potok P
- Ochodničanka P
- Suchá P
- Lodnianka Ľ
- Podhájsky potok P
- Povinský potok Ľ
- Vadičovský potok Ľ
- Dlhý potok Ľ
- Snežnica Ľ
- Neslušanka P
- Súľkov potok Ľ
- Rudinský potok P
- Liešovský potok Ľ
[úprava] Mestá a obce
Mestá a obce, ktorými rieka preteká:
