Mária I. (Škótsko)

Z Wikipédie

Mária I. na obraze Nicholasa Hilliarda, 1578

Mária I.

Mária I. Stuartová (po anglicky Mary Stuart alebo Mary Stewart alebo Mary, Queen of Scots alebo Mary I of Scotland) (* 7. alebo 8. december 1542, Linlithgow – 8. február 1587, Fotheringhay Castle, grófstvo Northamptonshire, popravená) bola v rokoch 1542 až 1567 škótskou kráľovnou.

Kráľovnou sa stala vo veku 6 dní. Anglický kráľ Henrich VIII. požiadal o jej ruku pre svojho syna Eduarda, neskôr Eduarda VI.. Škóti ho však odmietli, pretože spojenie Škótska a Anglicka pod anglickou nadvládou odmietali. Mária mala navyše dedičný nárok na anglický trón, keďže bola pravnučkou Henricha VII.. V práve stať sa anglickou kráľovnou nasledovala hneď za odmietnutým Eduardom.

Jej matka Mária de Guise (rod Guisovcov), ktorá bola po manželovej smrti Máriinou poručníčkou, sa snažila o spojenectvo s Francúzskom, svojou vlasťou. S francúzskym kráľom Henrichom II. sa dohodla na zasnúbení dcéry s jeho synom korunným princom Františkom II. a ani nie šesťročnú ju v auguste 1548 poslala do Francúzska. Vychovaná bola teda vo Francúzsku, kde si aj roku 1558 vzala Františka II. (ktorý sa roku 1559 stal kráľom). Škótsko sa podľa svadobnej klauzuly stalo akousi súčasťou Francúzska, čím sa Mária stala protihráčkou Anglicka a jeho kráľovnej Alžbety. Povráva sa, že práve Máriin pobyt vo Francúzsku je dôvod, prečo sa dovtedajšie písanie "Stewart"(ovci) zmenilo (podľa vtedajšieho francúzskeho písania)na "Stuart"(ovci).

Po smrti Františka II. sa 1561 vrátila do Škótska a stala sa - už dospelá - aj fakticky škótskou kráľovnou.

V roku 1565 si vzala lorda Darnleyho, ale ešte pred narodením ich syna Jakuba VI. (neskorší angl. kráľ Jakub I.) sa rozišli. Darnley dal roku 1566 z nenávisti zavraždiť Máriinho talianskeho tajomníka Davida Rizzia, ale o rok nato Darnleyho zavraždil (snáď s Máriinim vedomím) J. H. Bothwell, ktorého si Mária v tom istom roku vzala.

Mária sa snažila presadzovať katolicizmus, čo vzbudovalo odpor protestantských lordov. Aj svadba s Bothwellom vzbudila ich odpor - protestantskí lordi Máriu uväznili na zámku Lochleven, kde ju 25. júla 1567 donútili odstúpiť v prospech jej syna Jakuba VI. Za nedospelého Jakuba vládol ako regent gróf (earl) z Murray. Bothwell utiekol do Škandinávie. Márii sa podarilo z väzenia utiecť, no jej vojsko bolo 13. mája 1568 porazené pri Langside (dnes časť Glasgowa) a Mária utiekla do Anglicka, pretože dúfala, že ju Alžbeta ako kráľovná „pochopí“.

Alžbeta ju však dala uväzniť. Vo väzení strávila Mária posledných devätnásť rokov svojho života. Nakoniec bola v Anglicku popravená po obvinení lorda Burghleyho z účasti na Banbingtonovom sprisahaní (katolícke sprisahanie na zavraždenie Alžbety). Skutočným dôvodom bolo, že žijúca Mária dodávala nádej katolíkom v Anglicku, snažiacim sa zavraždiť Alžbetu.

Pochovaná bola v Katedrále Peterborough, ale v roku 1612 dal jej syn Jakub VI. (I.) jej telo exhumovať a umiestniť do krypty Kaplnky Henricha VII. vo Westminster Abbey.

Mária Stuartová je už od 16. storočia („Mária Stuarda“ od Campanellu z roku 1598) zobrazovaná v drámach ako katolícka mučeníčka. Od 18. storočia pribudol motív jej ľúbostných dobrodružstiev („Mária Stuarda“ od V. Alfieriho z roku 1789) či literárnej podoby jej životopisu („Mary Stuart trilogy“ od Swinburna 1865-1881). Existujú aj lyrické spracovania jej osudu (R. Burns, T. Fontane).