Ožďany
Z Wikipédie
| Ožďany | |
|---|---|
| Erb | Mapa |
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Banskobystrický |
| Okres: | rimavská sobota |
| Región: | Gemer |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 200 m n.m. |
| Rozloha: | 3,760 km² |
| Počet obyvateľov: | 1 580 (2005) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 24573 |
| EČV: | RS |
| PSČ: | 980 11 |
| Telefónna predvoľba: | 0 47 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad 98011 Ožďany |
| Web: | www.ozdany.sk |
| E-mail: | obecozdany@stonline.sk |
| Telefón: | 047-569 41 46 |
| Fax: | 047-569 46 46 |
| Politika | |
| Starosta: | Ján Ďurčák |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Ožďany sú obec na Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Rimavská Sobota.
Obsah |
[úprava] Polohopis
[úprava] Priľahlé časti obce
Antalka, Apátik, Babin most, Bálince, Čierna lúka, Duránciho štavica, Mlynárka, Sibukor, Tehlovňa, Židovo, Žíp (osada, nie obec Žíp)
[úprava] Vodné toky
- potok Suchá
[úprava] Vodné plochy
[úprava] Symboly obce
[úprava] História
[úprava] Politika
[úprava] Obyvateľstvo
[úprava] Neziskové organizácie
OZ www@vzdelanie
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Stavby
[úprava] Pamiatky
V Ožďanoch je kaštieľ, ktorý si v tomto prehľade zasluhuje zmienku z viacerých dôvodov. Pôvodne renesančný poschodový kaštieľ postavili na návrší v prvej polovici 17.storočia na mieste, kde stál starší hrad pravdepodobne zo začiatku 14.storočia, ktorý v roku 1604 vypálilo cisárske vojsko. Zvyšky gotického hradu boli včlenené do nového kaštieľa, ktorý má pôdorys nepravidelného štvoruholníka. Jeho krídla majú rozličnú dĺžku - čelné juhozápadné krídlo je mierne navonok zalomené, protiľahlé len čiastočne (doplnené múrom so zadnou bránkou na nádvorie). Vstup do kaštieľa nie je v osi, ale v ľavej časti predného krídla. Kaštieľ v polovici 18.storočia prestavali a prefasádovali aj štyri nárožné veže. Krídla dostali niektoré nové klenby, v rohu nádvoria pristavali schodište, takže kaštieľ mal okrem schodiska v severozápadnom krídle ďalšie v južnom rohu a pri východnej veži. Najväčšiu zmenu priniesla prestavba fasády. Vstupnú časť zdôraznila vystupujúca bočná výplň pilastrov s prestavanými stĺpmi. Na ich bohaté rímsové hlavice dosadá stlačený oblúk až vo výške rímsy strechy. V pravej časti priečelia neskôr predstavali na štyroch stĺpoch balkón, ktorý mal vyvážiť veľké architektonické zdôraznenie portálu.
V parku kaštieľa postavili klasicistický pavilón a v prvej polovici 19. storočia pri kaštieli empírovú stavbu v podobe gréckeho chrámu in antis. Menšie opravy na kaštieli už veľa nezmenili a do druhej svetovej vojny bol obývaný. Väčšiu ujmu utrpel v roku 1945, keď bol značne poškodený priamymi zásahmi. Pred zánikom zachránila objekt aspoň provizórna oprava v rokoch 1951-1953 (namiesto jednej nárožnej veže postavili štvorhrannú a obnovili strechu).
Informácie sú z knihy: Štefan Pisoň - Hrady, zámky a kaštiele, |1973
[úprava] Pomníky
[úprava] Parky
Park sa nachádza za kaštieľom na severnej strane.Ú dajne je v ňom pochovaná Juliana Kopronayová známa ako Levočská biela pani. Park sa dnes už nepoužíva, je zrastený.Kedysi sa v ňom konali "guľáš párty" spojené väčšinou s dňom detí.
[úprava] Šport
[úprava] Futbalový klub
- Muži: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
- Dorast': 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
- Žiaci: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
[úprava] Šport v škole
Žiaci Ožďanskej základnej školy majú možnosť zúčastňovať sa každý pracovný deň od 13:00 do 15:00 pohybových krúžkov, kde si možu vybrať z rôznych aktivít napr.: futbal,tenis,vybíjaná,hádzaná,basketbal,softbal
Každý piatok od 13:00 do 15:00 možu hrať street hockey,prihlásiť sa može každý žiak druhého stupňa.
V zime sa každoročne za pomoci nášho Dobrovoľného Hasičského zboru, učiteľov a aj niektorých žiakov robí v škole ľad. Je prístupný všetkým obyvateľom obce zadarmo kedykoľvek.
[úprava] Pravidelné podujatia
- Akcia ku dňu detí, koná sa každoročne na futbalovom ihrisku. Dobrovoľníci pripravujú pre deti rôzne súťaže.
- 'Mikuláš, každý rok sa koná akcia ku sviatku sv. Mikuláša. Svoje nacvičené tance, scénky a pod. prezentujú deti v miestnom kultúrnom dome. Vystupujú tu deti prevažne z materskej školy a zo základnej školy.
[úprava] Kulinárske špeciality
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
Rýchlostný cestný úsek má dĺžku 6,09 km. Výstavba sa začala v decembri 2004. Postavený je v polovičnom profile (R11,5/100). Pri koncoch úseku sú dočasné úrovňové križovatky. Na trase sú 4 mosty s celkovou dĺžkou 0,86 km a dve premostenia ponad R2. Nahradí cestu I/50 prechádzajúcu cez Ožďany. Skráti cestu medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou o 0,4 km. Ročná priemerná denná intenzita na ceste I/50 Ožďany - Rimavská Sobota v roku 2005 dosahovala 7443 vozidiel za 24 hodín (v roku 2000 dosahovala 5821 v./24h). Úsek uviedli do prevádzky 4.decembra 2006.
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Školstvo
[úprava] Osobnosti
[úprava] Levočská Biela pani z Oždian
Západne od Rimavskej Soboty leží pri hlavnej ceste smerom na Lučenec a na východnom okraji Lučenskej kotliny obec Ožďany. Túto dedinku každý soboťan pozná, no možno málokto vie, že výnimočná Levočská biela pani, ktorej príbeh majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai, pochádzala práve z Oždian. Biela pani (Júlia Korponayová), skutočne žila a v celých uhorských dejinách je to prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady. Kvôli tomuto činu bola odsúdená a neskôr popravená.
Levočská Biela pani (Júlia Korponayová) pochádzala z Oždian a bola dcérou Žigmunda Géczyho, plukovníka telesnej stráže Imricha Thokolyho. Stala sa manželkou jedného z hradných pánov v čase stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Júliin manžel Ján Korponay stál na strane cisára, avšak kvôli žene sa dal na stranu kurucov. Júlia, sa v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok údajne stala cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefana Andrássyho, ktorému potajomky zobrala kľúče od mestskej brány. Krátko na to vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja. Získanú dôveru cisárskej strany podľa legendy stratila, keď v roku 1712 prijala, namiesto otca, ktorý nebol doma, listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju ako 25-ročnú popravili.
[úprava] Ján Chalupka
Ján Chalupka (1791 Horná Mičiná - † 1871 Brezno) - prozaik, satirik, dramatik, predstaviteľ obrodeneckej literatúry
