Objektívne právo

Z Wikipédie

Právo
Odvetvia práva
Verejné právo: Ústavné právo · Trestné právo Správne právo · Finančné právo Európske právo · Medzinárodné právo Kánonické právo · Konfesné právo Súkromné právo: Občianske právo · Pracovné právo Rodinné právo · Obchodné právo Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Parlament · Senát · Národná rada SR Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR) · Ústavný zákon Zákon · Nariadenie vlády Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt Právny predpis · Právna norma Štát · Forma štátu · Občan Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva Medzinárodná organizácia
Upozornenie: Wikipédia nie je právnik ani Zbierka zákonov!

Objektívne právo znamená právo ako také, to znamená právny poriadok či platné právo (napr. občianske právo, trestné právo). Opakom je pojem subjektívne právo.

Je to súbor právnych predpisov upravujúcich práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ako aj postavenie štátu a jeho jednotlivých orgánov, postavenie obcí a ich jednotlivých orgánov a ich práva a povinnosti. Za objektívne právo treba považovať aj jednotlivý právny predpis vydaný v rámci právneho poriadku určitého štátu. Objektívne právo obsahuje v jednotlivých právnych predpisoch rôzne pravidlá. Niektoré pravidlá majú donucujúci charakter, od ktorých sa nemožno odchýliť (kogentné normy), niektoré sú koncipované menej prísne a pripúšťajú aj odchýlky, spravidla na základe dohody (dispozitívne normy).

[úprava] Pozri aj

• Subjektívne právo