Pýcha
Z Wikipédie
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Pýcha
pýcha = povýšenosť = márnomyseľnosť = namyslenosť = nadutosť je vlastnosť človeka, ktorý sa preceňuje, vynáša nad iných, pohřda inými . U kresťanov jedna z nerestí. V Starom zákone pýchou označovali niečo čo sa vzdúva, prekypuje, v prenesenom slova zmysle všetko, čo je drzé, namyslené, naduté; v prípade človeka, ktorý sa robí väčším, významnejším než v skutočnosti je.
Apoštol Pavol videl pýchu ("vychvaľovanie sa" znalosťou Zákona a skutky spravodlivosti) ako charakteristický rys judaizmu a najvlastnejší skutok nevery Židov. Písal, že Evanjelium vylučuje pýchu (Rim 3, 27), lebo učí, že všetci ľudia sú hriešni, preto nemôžu dosiahnuť spravodlivosť vlastnými silami - to musí človek hľadať u Krista a prijímať ju ako dar skrz vieru v neho.
Pýcha je podľa kresťanských teológov priamou vzburou proti Božej svätosti a jeho zvrchovanosti. Význačným rysom biblickej zbožnosti je názor o pýche ako o koreni hriechu. Neposlušnosť a pýcha, ktoré si prisvojujú slávu a česť, ktorá prináleží jedine Bohu, je podstatou hriechu.
U katolíkov: Sebadôvera vedie k pýche (Mt 26, 35) - preto: nie sebadôvera, ale dôvera v Boha... V iných náboženských, či etických systémoch nič podobného nenachádzame:
Grécke učenie považuje pýchu za cnosť a pokoru odsudzuje.
Aristotelov vysokozmýšľajúci človek vedel oceniť svoje vlastné kvality, ináč by ho považovali za slaboduchého.
Podobne stoickí filozofi hlásali vlastnú mravnú nezávislosť a rovnosť s Dieom.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.