Parazitológia
Z Wikipédie
Parazitológia je náuka alebo veda o parazitoch, ich hostiteľoch, vzťahmi medzi nimi a o chorobách, ktoré vyvolávajú.
Parazitológia v užšom (a zÄaleka najÄastejÅ¡om) zmysle sa zaoberá iba parazitujúcimi prvokmi a živoÄÃÅ¡nymi endoparazitmi. Parazity sú spravidla prvoky (protozoa), Äervy (helminthes) Äi Älánkonožce (artropoda). Vedec zaoberajúci sa takto definovanou parazitológiou sa nazýva parazitológ.
Parazitológia skúma morfologické a fyziologické vlastnosti parazitov, ich vývojové cykly, spôsoby rozmnožovania, dôsledok úÄinku.
Pri svojom bádanà využÃva najmä poznatky cytológie, imunológie, molekulárnej biológie, genetiky a ekológie. Poznatky mikrobiológie naopak využÃva Äasto lekárstvo, veterinárne lekárstvo, ekológia a evoluÄná biológia.
Obsah[skryť] |
[úprava] Lekárska parazitológia
NajrozÅ¡ÃrenejÅ¡Ãm odborom parazitológie je lekárska parazitológia, ktorá sa zaoberá Å¡túdiom parazitov, ktorých hostiteľom je Älovek.
Medzi také organizmy patrà napr.:
- Plasmodium spp. - prvok, ktorý spôsobuje maláriu
- Leishmania donovani - prvok spôsobujúci leishmaniózu
- z mmohobunkovcov - Schistosoma spp., Wuchereria bancrofti
Lekárska parazitológia má veľký vplyv na vývoj nových liekov a štúdium epidemiológie zoonóz.
[úprava] Veterinárna parazitológia
Å tuduje parazity, ktoré spôsobujú ekonomické straty v poľnohospodárstve - tak v chovoch zvierat, ako aj pri pestovanà kultúrnych plodÃn.
[úprava] Ekológia parazitov
Parazity môžu poskytnúť množstvo informácià o ekológii populácie svojho hostiteľa. NavyÅ¡e parazity sledujú veľa tzv. životných stratégiÃ, ktoré im umožňujú kolonizovaÅ¥ svojich hostiteľov. Pochopenie týchto aspektov pomáha pri potláÄanà epidémiÃ.
[úprava] Taxonómia a genetika
Nedávne výskumy, pri ktorých sa DNA využÃva pri identifikácii odliÅ¡ných druhov a na odhalenie prÃbuznosti medzi jednotlivými skupinami v rámci úzkej taxonomickej jednotky, sú pre parazitológov veľmi užitoÄným nástrojom.