Paul Cézanne

Z Wikipédie

Paul Cézanne
francúzsky maliar
Narodenie	19. január 1839 Aix-en-Provence, Francúzsko
Úmrtie	22. október 1906 Aix-en-Provence, Francúzsko
Pozri aj Biografický portál

Paul Cézanne (* 19. január 1839, Aix-en-Provence, Francúzsko – † 22. október 1906, tamže) bol francúzsky maliar a kresliar reprezentujúci prechod medzi impresionizmom konca 19. storočia a kubizmom zo začiatku 20. storočia. Bol jednou z najvýznamnejších postáv francúzskeho maliarstva, ktorú dnes radíme do obdobia post-impresionizmu.

[úprava] Pôvod a vzdelanie

Narodil sa na juhu Francúzska, v zámožnej a vzdelanej rodine, ako nemanželské dieťa predavača klobúkov a dcéry sústružníka. Základná škola a škola Sv. Jozefa boli pre Cézanna prvým stretnutím s občianskym svetom, ktorého stredobodom bol jeho otec - medzitým už úspešný bankár. Od roku 1852 študuje na gymnáziu, a na internáte College Bourbon sa stretáva s Émilom Zolom, s ktorým sa neskôr dlhé roky priatelí. Stretáva sa tam aj s Jeanom Baptistom Baillom a Louisom Marguerym. Nerozluční – ako sa im vtedy hovorilo – spolu trávia všetok svoj voľný čas.

V roku 1857 sa Cézanne zapisuje do Bezplatnej školy kresby mesta Aix. Spoznáva tu mnoho umelcov. Zmaturuje až na druhý pokus, a hoci ho zaujíma hudba, literatúra a maliarstvo, po maturite sa na otcovu žiadosť zapisuje na nenávidené právo, ktoré študuje v rokoch 1859 - 1861, no neprestáva študovať aj na Škole kreslenia. Jeho otec ho vykúpi z povinnej vojenskej služby. Jeho nádeje, že raz bude maliarom, pozdvihne aj ocenenie olejomaľby, ktoré dostáva na Škole kreslenia.

[úprava] Cesta do Paríža

V roku 1860 za pomoci matky a sestry Márie si vynúti od otca povolenie na štúdium umení v Paríži. Keď jeho otec zistí, že nemá nadanie na to, aby sa uplatnil ako bankár, a v apríli roku 1861 mu dovoľuje odísť do Paríža. Tu sa stretáva s Pissarrom a ďalšími impresionistami. Bol to práve Pissarro, kto ovplyvnil Cézannove maľby; taktiež často maľovali spoločne.

Cézanne začína chodiť na kurzy kreslenia, ale napriek tomu nie je prijatý na „Akadémiu výtvarných umení“ (École des Beauxarts), a tak sa ešte v septembri toho istého roku vracia domov do Aix. Od roku 1862 žije Paul Cézanne už len pre maliarstvo, a to v Paríži. Kúpi si ateliér v Paríži a udržiava kontakty so Sisleyom, Renoirom a Monetom. Na „Akadémii výtvarných umení“ opätovne Cézanna odmietajú.

Ako 25 ročný predloží svoje diela „salónu“, ale komisia ich neprijala. Každoročné „salóny“ boli oficiálnymi výstavami nových obrazov, ktoré prijímala zvláštna komisia podľa konzervatívnych kritérií a konvenčného vkusu prevládajúceho akademizmu. Zamietnutie diela „salónom“ znamenalo nielen pohanenie, ale hlavne stratu nádeje na predaj obrazov. Podobné odmietanie v tej dobe postihlo aj ostatných členov skupiny impresionistov, čo viedlo k založeniu vlastného salónu.

S majstrami ako Pissaro, Edouard Manet a James Abbott McNeill Whistler sa zúčastňuje na stretnutiach „Salóna odmietaných“ Salon des Refusés. Jeho okolie nie je spokojné s jeho prácami, tak ako ani on sám. Jeho maľby boli prvý raz vystavené v roku 1863 v Salóne. V roku 1864 prvý raz maľuje v Estaque; oficiálny Salón však odmieta jeho obrazy.

[úprava] Rodina

Do roku 1869 žije striedavo v Paríži a v Aix. Navštevuje Louvre, pravidelne sa stretáva so Zolom, číta Stendhala a v roku 1869 v devätnásťročnej kníhviazačke Hortense Fiquet, ktorá pracuje ako jeho modelka, nachádza osobné šťastie a budúcu manželku. Cézanne v roku 1870 odlieta s Hortense do L´Estaque. Po návrate do Aix sa mu 4. januára 1872 narodí nemanželský syn Paul. S Hortense a s Paulom, ktorých existenciu tají pred svojou rodinou, sa sťahuje do Auvers-sur-Oise. Lekár Paul Gachet sa stane jeho poradcom a priateľom. V rokoch 1872 – 1874 v Auvers pracuje spolu s Pissarrom.

V roku 1874 sa zúčastňuje prvej výstavy impresionistov a v roku 1877 vystavuje opäť na tretej výstave svojich 16 obrazov po tom, čo sa len rok predtým odmietol zúčastniť na druhej výstave impresionistov. Jeho diela sa stretávajú s nepochopením a stávajú sa terčom kritiky a posmechu. Cézanne sa čoraz viac dištancuje od svojich niekdajších druhov a aj pre Emila Zolu je iba „stratená existencia“. Stále viac sa sťahuje do seba a odchádza späť do rodného Aixu.

V roku 1878 sa jeho otec dozvedá o existencii svojho vnuka Paula a na určitý čas obmedzuje svoju finančnú pomoc synovi. Medan, Aix, L´Estaque, Melun a Paríž sa stávajú tým, čo ovplyvňuje maliara. Hortense a jej syn Paul vidia Cézanna stále menej. O úspechy sa starajú len kolegovia: Paul Gaugin a Paul Signac mu odkupujú obrazy. Na začiatku apríla 1886 sa poháda so Zolom kvôli jeho vymyslenému vyobrazeniu Cézanna vo svojom románe „Dielo“, a nikdy sa už neudobria. 28. apríla 1886 sa konečne v Aix ožení s matkou svojho dieťaťa Hortense; a len pár mesiacov na to, v októbri, mu zomiera otec. Po jeho smrti Cézanne a jeho sestry zbohatnú.

Paul Cézanne je čoraz viac osamelý. V roku 1895 istý obchodník s obrazmi, pán Vollard, organizuje jeho prvú samostatnú výstavu, nakoľko vytuší novú vychádzajúcu hviezdu na nebi maliarstva. Cézanne žije ďalej len pre svoje umenie, vzdialený od rodiny. V roku 1897 umiera aj jeho matka.

[úprava] Záver života

Cézanne si kúpi ateliér v Aix a žije v ňom len so svojou slúžkou, pretože izoláciu považuje za prostriedok, ktorý mu umožňuje efektívne pracovať. Od roku 1900 takmer neopúšťa Aix. V tomto období začína byť Cézanne konečne známy. 15. októbra 1906 maľuje Cézanne v plenéri. Náhle však upadá do bezvedomia a niekoľko dlhých hodín leží na prudkom daždi. Keď ho nájdu, jeho stav je veľmi vážny, a o osem dní neskôr, 23. októbra 1906, zomiera vo veku 67 rokov na zápal pľúc. V roku 1907 zožínajú jeho diela prvé úspechy.

[úprava] Tvorba

Vo svojej tvorbe sa zameriaval najmä na maľovanie krajiniek, portrétov a zátiší. Hlavný dôraz kládol na celkovú štruktúru obrazu. Nezobrazoval prírodu verne, ale cez hru tieňov a svetla. Krajinu zjednodušoval do geometrických tvarov a vybavoval ju neočakávanými tieňmi, preto by sme Cézanna mohli považovať aj za kubistu.

Najviac sa mu páči práca na zátišiach, pretože má nad nimi svoju vládu. Krajiny sú tiež statické, no akoby boli krajinami ľadových krýh šmýkajúcimi sa smerom k sebe alebo od seba, sú nespoľahlivé, príliš ovplyvniteľné svetlom a tieňmi, zatiaľ čo zátišia čakajú nepohnute dovtedy, kým na plátne nevyčaruje dokonalý obraz. Tváre sú meravé, bez výrazu a akéhokoľvek náznaku mimiky. Zmena výrazu môže nastať iba smerom k ďalšiemu meravému výrazu. V tomto prípade ide o výrazy hľadania. Tváre vzbudzujú i dojem nutnej zmeny. Z toho potom vyplýva nespoľahlivosť tvárí a nespoľahlivosť krajiniek a je vyjadrená presne tým, čo sme tu už spomenuli: výraz masky, meniace sa kulisy, maska krajiniek, kulisy tvárí - všetky sa dajú nasadiť aj odložiť.

Za svojho života nebol Cézanne považovaný za veľkého umelca. Naopak, väčšinou sa stretával s urážkami a výsmechom, pretože sa odlišoval od dovtedy zaužívaných maliarov a jeho tvorba bol ešte stále pre verejnosť nová a nepochopiteľná. Verejnosť začala mať rada jeho štýl až po tom, ako prekonala svoj názor, že ide len o machule a nekompletnosť obrazov. To, čo tvorí dnešnú spoločenskú hodnotu Cézanna, samozrejme nie je on. Mal však neskutočné nadanie, ako ukazujú jeho obrazy. Sú ľahko spoznateľné. Farebne posplietal protichodné motívy impresionizmu, urobil z nich fľaky a obodkoval ich. Bol to spôsob, akým nám impresionizmus priblížil to, ako skutočne vyzerá farebný svet vnímaný cez trblietajúce sa svetlo. Pritom sa dnešný svet stratil vo vágnych komplexoch a štruktúrach. Spojil farbu a kresbu a vyjadril novým spôsobom objem i obrazový priestor, čím ovplyvnil moderné maliarstvo 20. storočia.

Medzi jeho najznámejšie diela patrí „Zátišie s jablkami a pomarančmi“ (okolo 1899), „Kúpajúce sa ženy“ (1889-1906), ale aj „Žena s kávovarom“, „Zátišie s Amorom“, „Hráči kariet“, „Moderná Olympia“, „Obesencov dom“, či „Mládenec v červenej veste“. 10. Mája 1999 bol jeden zo Cézannových obrazov predaný za 60 500 000 amerických dolárv, čo je doteraz 4. najvyššia cena zaplatená za maľbu.

[úprava] Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Moderná Olympia, 1873-1874	Mládenec v červenej veste, 1888-1890	Harlekín, 1888-1890	Holubník pri Montbriant, 1888-1892
Hráči kariet, 1892-1895	Portrét Madame Cézanne v žltom kresle, 1893-1895	Kúpajúce sa ženy, 1894-1905	Zátišie s jablkami a pomarančmi, 1905