Pleso

Z Wikipédie

Roháčske plesá (druhé a tretie)

Pleso je označenie pre tatranské jazero ľadovcového pôvodu. V Poľsku sa označujú staw, čo ale v podstate znamená akékoľvek jazierko.

Obsah

1 Štatistika a charakteristika
2 Vznik
3 Delenie
4 Zánik
5 Význam
6 Úplné zoznamy plies
7 Zoznam významných plies v Tatrách

[úprava] Štatistika a charakteristika

V slovenských Tatrách ich je 87, v poľských 48 plies, v Nízkych Tatrách 2. Z tatranských plies je asi 105 trvalých, ostatné miznú na jar, najneskôr na jeseň. Plocha všetkých 135 plies je takmer 3 km štvorcové a celkový objem je asi 12 mil. kubických metrov vody.

Najväčšie a najhlbšie je na Slovensku Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, 53 m), najvyššie položené stále pleso je Modré pleso (2192 m.n. m), najvyššie položené nestále pleso je Baranie pliesko (2207 m.n.m.), najnižšie položené na Slovensku sú Rakytovské plesá (1307 m n.m.), najnižšie položené v celých Tatrách sú Toporowe stawy (1100 m n. m.) . Veľké plesá sú na poľskom území Tatier, napríklad najväčšie pleso celých Tatier je Morské oko (34,54 - 34,92 ha, hĺbka 50,8 m).

Teplota plies (okrem nižšie položených či plytkých) je aj v lete na povrchu maximálne 15 stupňov. V zime sa na všetkých plesách vytvára ľadová pokrývka hrubá okolo 50 cm. Ako posledné rozmŕzajú v septembri Zmrzlé, Zamrznuté či Ľadové pleso.

Prítoky plies sú väčšinou podpovrchové, niektoré majú aj povrchový prítok napr. Popradské pleso. Niektoré majú povrchový odtok.

[úprava] Vznik

Plesá vznikli počas štvrtohorného zaľadnenia pôsobením ľadovcov a po ich ústupe. Tvoria vodnú výplň paniev, vyhĺbených do dna dolín ľadovcami.

[úprava] Delenie

karové plesa – v nich voda vypĺňa ľadovcový kar vyhĺbený v kompaktnom skalnom dne doliny
hradené plesá (morénové plesá) - vznikli po roztopení ľadovca za jeho čelnou, prípadne bočnými morénami, brániacimi vode pri odtoku
kombinácia karového a hradeného plesa
plesá vzniknuté krasovou činnosťou - jedine Tiché pleso (vzniklo zrútením stropu jaskyne)

[úprava] Zánik

Plesá postupne zanáša horninový materiál, ktorý do nich vlečú zrážky (príklad bývlého Lievikového plesa). Iná možnosť je pri nižšie položených plesách zánik vegetáciou, najmä rašeliniskami (príklad bývalého Slepého plesa). Ďalšia možnosť je pri morénových plesách porušenie tesnosti hradiacej morény (príklad v minulosti asi najväčšieho tatranského plesa, po ktorom zostala asi 60-hektárová panva Christlovej s rašeliniskami a nimi pretekajúcim Studeným potokom).

[úprava] Význam

Plesá zadržiavajú vodu a vyrovnávajú povrchový aj podpovrchový odtok. Čistota vody je vysoká. Preto majú dôležitý vodohospodársky význam ako zásobáreň vysoko kvalitnej pitnej vody.