Roňava

Z Wikipédie

Roňava
[[Obrázok:|300px|Fotka rieky Roňava]]
Dĺžka toku 50 km Dĺžka toku na Slovensku 40,5 km Plocha povodia km² Plocha povodia na Slovensku 499 km² Vznik v Slanských vrchoch Ústie do Bodrogu v Maďarsku Priemerný prietok m³/s Minimálny prietok m³/s Maximálny prietok m³/s

Roňava je rieka na východe Slovenska, preteká územím okresov Košice - okolie a Trebišov. Je to pravostranný prítok Bodrogu, má celkovú dĺžku 50 km, z toho na území Slovenska 40,5 km (13,5 km úsek je slovensko-maďarská štátna hranica) a je tokom IV. rádu.

Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Bogota, na juhozápadnom svahu Bogoty (856,4 m) v nadmorskej výške okolo 465 m n. m.

Spočiatku tečie na juh, najprv priberá ľavostranný prítok z oblasti Malého Okrúhleho vrchu, potom pravostranný prítok z lokality Vyšné košariská a opúšťa územie Slanských vrchov, východne od obce Slančík vstupuje do Podslanskej pahorkatiny (256,9 m n. m.).

Sprava priberá prítok vznikajúci pri kóte 357,8 m, zľava z oblasti NPR Krčmárky a stáča sa na juhojuhovýchod. Preteká okrajom Slanského Nového Mesta, sprava priberá potok Slančík a stáča sa viac juhovýchodným smerom. Ďalej intenzívne meandruje, zľava priberá Jozefovský potok a tečie severne od obce Slivník. Výrazne esovito sa stáča, pričom sprava priberá svoj najvýznamnejší prítok Terebľu, následne z tej istej strany aj Kuzmický potok a stáča sa na juh.

Preteká okrajom obce Kuzmice, z pravej strany priberá Parnovku a na krátkom úseku pokračuje na juhovýchod. Zľava priberá Koltajský kanál a Dringáčsky potok, opäť sa stáča severojužným smerom a preteká územím medzi obcami Lastovce a Kazimír. Pri obci Michaľany priberá z ľavej strany Lastovický kanál a z pravej strany významný prítok Izru. Potom priberá ľavostranný prítok vznikajúci juhozápadne od obce Veľaty a od hraničného kameňa XVIII 1 vytvára Roňava slovensko-maďarskú štátnu hranicu.

Rieka zároveň vytvára širokú Roňavskú bránu, ktorá oddeľuje Zemplínske vrchy na Slovensku od maďarskej časti. Pri Čerhove sa od napriameného koryta odpájajú dve meandrujúce ramená, najprv z pravej strany, (sem ústi prítok Hečka zľava), potom priberá tiež zľava Čerhovský potok a sprava sa oddeľuje druhé meandrujúce rameno (tvorí štátnu hranicu). Po spojení s vedľajším ramenom priberá ľavostranný Veľkotŕňanský potok, potom maďarskú Bózsvu sprava a opäť ľavostranný Malotŕňanský potok. Ďalej na cca 1 km úseku preteká územím Maďarska, vzápätí opäť tvorí štátnu hranicu a oddeľuje Slovenské Nové Mesto na ľavom brehu od maďarského mesta Sátoraljaújhely na pravom brehu a opúšťa územie Slovenska.

Južne od Slovenského Nového Mesta sa rieka rozvetvuje, pričom ľavé rameno tečie na východ a do Bodrogu ústi južne od obce Borša v nadmorskej výške 94,3 m n. m. (najnižší bod Slovenska). Hlavné koryto Roňavy pokračuje na juhozápad, následne na juh a do Bodrogu sa vlieva na území Maďarska severovýchodne od mesta Sárospatak.

[úprava] Povodie Roňavy podľa prítokov (v smere toku)

Roňava (P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)

• Slančík P
  • Bradla P
• Jozefovský potok Ľ
• Terebľa P
  • Starý potok P
  • Ostrý potok P
    • Markov potok P
• Kuzmický potok P
• Parnovka P
• Koltajský kanál Ľ
• Dringáčsky potok Ľ
• Lastovský kanál Ľ
• Izra P
  • Malá Izra Ľ
  • Brezinský potok P
  • Hečkovský potok P
  • Byšta P
• Hečka Ľ
• Čerhovský potok Ľ
• Veľkotŕňanský potok Ľ
• Bózsva P (v Maďarsku)
  • Körös-viz-patak Ľ (v Maďarsku)
  • Nyíri-patak Ľ (v Maďarsku)
    • Kréta-patak P (v Maďarsku)
  • Bisó Ľ (v Maďarsku)
    • Nagy-patak P (v Maďarsku)
    • Falu-patak Ľ (v Maďarsku)
• Malotŕňanský potok Ľ
• Fehér-patak P (v Maďarsku)
  • Magas-patak Ľ (v Maďarsku)