Ryniorasty
Z Wikipédie
![]() |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Ryniorasty (lat. Rhyniophyta) boli doteraz najjednoduchšie známe vyššie rasliny, ktorých telo tvoril len jeden orgán – stonka.
Boli to najviac tri metre vysoké vzpriamené rastliny. Ich podzemná časť stonky, kt má funkciu koreňa sa volá rizomoid. Nadzemná časť stonky sa vidlicovite rozkonárovala.Koncové časti od vrcholu po miesto rozkonárenia sa volajú telómy. Stredom stonky zvyžajne prechádzal drevostredný cievny zväzok – valec drevnej časti bol obklopený lykovou časťou. Listy neboli vyvinuté alebo mali tvar výrastkov z pokožkových alebo podpokočkových buniek.
Telómy boli sterilné – mali len asimilačnú funkciu alebo fertilné – na koncovej časti bola výtrusnica. Po redukčnom delení výtrusorodého pletiva sa v nej vyvíjali nepohyblivé výtrusy – spóry. Z výtrusu vyrastala rastlina, kt bola podobná rastliny, kt niesla výtrusnicu. Na nej samčie a samičie pohlavné orgány. Spojením spermatozoidu s vajcovou bunkou vynikla rastlina, kt niesla výtrusnicu.
Individualny vývin ryniorastov je príkladom striedania generácii – rodozmeny: 1. pohlavná generácia – gametofyt 2. nepohlavná generácia – sporofyt
Tieto generácie sú samostatné, ale majú podobný tvar – rovnakotvárna, izomorfná rodozmena.
Ryniorasty rástli v silúre a v devóne v plytkých vodách alebo na bahnistom pobreží. Vymreli v období vrchného devónu.